EuropskeNoviny.sk
GRÉCKO
V súčasnosti je už dlhšiu dobu vývoj na finančných trhoch ovplyvnený situáciou v Grécku. To patrí už niekoľko rokov k problémovým hráčom EÚ. Súčasnú situáciu ešte viac komplikuje fakt, že ani v treťom, a teda poslednom, kole volieb, ktoré sa konalo
29.12.2014, sa premiérovi Samarasovi nepodarilo získať dostatok hlasov pre svojho nominanta Dimasa. „Obavy pred blížiacimi sa predčasnými voľbami, ktoré sa uskutočnia 25.1.2015, uplynulý týždeň spôsobili, že výnosy 10 – ročných gréckych dlhopisov vzrástli nad hranicu 10 %. Stalo sa tak po 15 mesiacoch, a teda prvýkrát od septembra 2013. Investori sa totiž boja už toľkokrát spomínanej situácie, ktorá by mohla nastať po zvolení lídra opozičnej gréckej strany Syriza za prezidenta,“ uviedol analytický tím Poštovej banky. V ostatnej dobe sa veľa špekuluje aj o tom, či by Grécko v takom prípade nevystúpilo z eurozóny. Nikto si však netrúfa odhadnúť, aké dôsledky by takýto krok zo strany Grécka mohol mať. Podľa najnovších vyjadrení z úst nemeckých predstaviteľov najväčšia európska ekonomika takýto scenár odmieta. Napriek tomu ale zvýšenú volatilitu a tlak na grécke dlhopisy môžeme očakávať aj počas nasledujúcich dvoch až troch týždňov.
MAĎARSKO
Zsolt Németh, člen Orbánovho Fideszu, vyjadril verejne nespokojnosť so zahraničnou politikou súčasného maďarského premiéra. Ten by mal podľa Némethových najnovších slov dať jasne najavo, že Maďarsko sa dištancuje od Ruska a stojí za Nemeckom
a „nezávislou a suverénnou“ Ukrajinou. Náš južný sused je podľa jeho názoru stále považovaný za jedného z najväčších Putinových spojencov, kým v záujme by malo byť pridanie sa na stranu Ukrajiny, kde žije 200 tis. Maďarov. Orbán dal totiž v uplynulom roku verejne najavo ústretový krok voči ruskému prezidentovi tým, že kritizoval sankcie, ktoré uvalila EÚ voči najväčšej krajine sveta. Po tom, ako EÚ obvinila Putina z podpory separatizmu na východnej Ukrajine, Orbán síce zmenil rétoriku a priklonil sa na stranu Nemecka. To však podľa Németha nestačí na nápravu súčasného vnímania Maďarska, ktoré má v dôsledku toho oslabené vzťahy aj s Poľskom a baltickými štátmi.
UKRAJINA
Európska únia zvažuje ďalšiu pomoc Ukrajine. Jednalo by sa tak už o tretí balík pôžičiek, tentokrát vo výške 1,8 mld. EUR. V predchádzajúcich dvoch kolách prijal náš východný sused pomoc v objeme 1,6 mld. EUR, schválených v uplynulom roku. Ukrajina sa v súčasnosti nachádza v najhlbšej recesii od roku 2009 a Európska únia jej chce dať najavo, že za ňou stojí. Potvrdili to aj slova prezidenta Európskej komisie Junckera, ktorý vyhlásil, že EÚ je pripravená pokračovať v poskytovaní potrebnej pomoci. Tú však ešte musí schváliť Európsky parlament a vlády členských krajín a je spojená so záväzkom Ukrajiny reformovať, a teda plniť aj podmienky Medzinárodného
menového fondu [MMF]. Tie zahŕňajú finančnú konsolidáciu, zmeny v energetickom a bankovom priemysle, ale aj ďalšie opatrenia. Zaujímavosťou je, že maďarský rodák a americký miliardár George Soros sa nedávno vyjadril, že konflikt na Ukrajine predstavuje pre Európu väčšie nebezpečenstvo ako Grécko.
EURÓPSKA ÚNIA
Podľa predbežných údajov nemeckého štatistického úradu medziročná inflácia v decembri spomalila rast na viac ako päťročné minimum. Spotrebiteľské ceny v krajine v decembri podľa harmonizovaných údajov spomalili rast na 0,1 % z novembrových 0,5 %. Podľa národnej metodiky inflácia klesla na 0,2 % z úrovne 0,6 %. Obe hodnoty boli najnižšie od októbra 2009. A akoby to nestačilo, na základe predbežných údajov Eurostatu čelí menová únia deflácii. V decembri totiž podľa Eurostatu ceny tovarov a služieb v eurozóne klesli o – 0,2 %. Výrazné spomalenie rastu cien v najväčšej európskej ekonomike a hrozba deflácie v eurozóne podporujú špekulácie, že Európska centrálna banka [ECB] by ešte tento mesiac mohla ohlásiť nákupy vládnych dlhopisov. Tlačenie nových peňazí prostredníctvom takzvanej politiky kvantitatívneho uvoľňovania môže byť pre ECB jedným z posledných nástrojov, ako priblížiť infláciu ku svojej cieľovej hodnote tesne pod 2 % – ami. Najbližšie zasadnutie ECB venované menovej politike sa uskutoční 22. januára.
NEMECKO
Medzinárodná ratingová agentúra Standard & Poor’s potvrdila Nemecku rating dlhodobých a krátkodobých záväzkov v zahraničnej
a domácej mene na úrovni AAA/A-1+. Potvrdenie hodnotenia úverovej spoľahlivosti krajiny odzrkadľuje názor agentúry, podľa ktorej je
Nemecko modernou, vysoko diverzifikovanou a konkurencieschopnou ekonomikou dlhodobo uplatňujúcou rozumnú fiškálnu politiku so
schopnosťou dodržiavať disciplínu v oblasti výdavkov. Agentúra prognózuje, že v roku 2015 vzrastie HDP krajiny o 1,1 %.
RUSKÁ FEDERÁCIA
Aj Rusko zastihlo prehodnocovanie ratingu, v tomto prípade však v jeho neprospech. Medzinárodná ratingová agentúra Fitch znížila dlhodobý emisný rating [IDR] Ruska v domácej a v cudzej mene na stupeň BBB- zo stupňa BBB. Výhľad dlhodobých ratingov IDR je negatívny. Rovnaké zníženie zaznamenal aj rating nadradených nezabezpečených záväzkov v domácej a v cudzej mene a tiež stropný
rating krajiny. Krátkodobý IDR Ruska agentúra potvrdila na stupni F3. Pod zhoršenie ratingu sa podpísal fakt, že hospodársky výhľad Ruska sa od polovice roku 2014 výrazne zhoršil vzhľadom na oslabenie rubľa a pokles cien ropy a zároveň výrazne stúpli úrokové sadzby. Agentúra predpokladá, že ekonomika krajiny v tomto roku oslabí o – 4 %, pričom predchádzajúca prognóza rátala s poklesom o – 1,5 %. Ekonomiku
naďalej oslabujú sankcie zo strany Západu.
