EuropskeNoviny.sk
Schytal to aj ďalší pilier – prístav Pireus. Ten je jedným z mála svetlých bodov gréckeho hospodárstva. Upadajúci prístav známy najmä nekonečnými štrajkami si v roku 2010 prenajala čínska firma Cosco za viac ako 4 miliardy dolárov. Hoci ju privítal jeden a pol mesačný štrajk dokárov, za štyri roky preinvestovala miliardu dolárov, ďalšiu polmiliardovú investíciu naplánovala, postavila nový terminál s 1000 zamestnancami, a rozbehla rozsiahle zvyšovanie kapacity.
Pireus sa razom stal jedným z najvýznamnejších prístavov Stredomoria. Uchádzala sa oň v rámci privatizácie, no tú teraz Tsipras zastavil, tak ako privatizáciu všetkého ďalšieho (nie že by o grécke aktíva bol nejaký valný záujem…). Jedným z bodov jeho programu je aj nalákanie investorov, zatiaľ ich však úspešne odháňa a to ani poriadne nezačal. Akcie gréckych bánk sa chvíľami prepadli až o 30% a únik vkladov z bánk v januári dosiahol 11 miliárd eur (zo zhruba 160 miliárd). Za december a január bankový systém opustilo takmer 10% vkladov.
Zámienky nám na to dáva, ale nepochovajme nového premiéra hneď len pre to, že sa hlási k ľavici. Pravica Grécku moc nepomohla a príklad Kanady 90. rokov ukazuje, že protrhové reformy vie spraviť aj ľavica (len ich treba pekne pomenovať). Nová vláda bude mať napríklad len 10 ministrov miesto doterajších 22 (to bolo to takzvané „grécke šetrenie“, napríklad Slovensko má ministrov 13). Na druhej strane, zvýšil počet tajomníkov a podpredsedov, ale aj tak bude mať nová vláda 42 členov miesto doterajších 47 (slovenská vláda má 15 členov).
Neoficiálne informácie hovoria o 40% prepade daňových príjmov v januári
Prvých 100 dní tejto vlády bude viac ako tvrdých, času je málo. Vo februári oficiálne končí záchranný program. Ak skončí bez ďalšej dohody, ECB môže stopnúť prijímanie gréckych dlhopisov ako kolaterálu. To by ohrozilo fungovanie gréckych bánk. Následne v auguste je termín splatnosti dlhopisov za 7 miliárd eur. S aktuálnymi rezervami okolo 2 miliardy eur a trhovými úrokmi na dlhopisoch okolo 9% to bude zásadný problém. A aby toho nebolo málo, Gréci sa podľa všetkého pred voľbami masovo rozhodli neplatiť dane. Neoficiálne informácie hovoria o 40% prepade daňových príjmov v januári.
Už o pár týždňov sa v Európe odohrá westernový súboj. Nemci a ich spojenci, Gréci a ich spojenci, ECB – kto tasí skôr a kto padne?
Komentár pripravil Martin Vlachynský, INESS.
