EuropskeNoviny.sk
ATÉNY – Silne zadĺžené Grécko bude musieť odísť z eurozóny. V rozhovore pre britskú BBC to uviedol bývalý šéf americkej centrálnej banky (Fed) Alan Greenspan s tým, že si nedokáže predstaviť, kto by bol ochotný poskytovať ďalšie pôžičky na podporu gréckej ekonomiky. Podľa gréckeho premiéra bol záchranný program pre Grécko chybou, jeho predĺženie odmieta.
Nová grécka vláda vedená ľavicovým premiérom Alexisom Tsiprasom sa v súčasnosti usiluje o zmenu podmienok medzinárodného záchranného programu.
Grécko už požiadalo medzinárodných veriteľov o preklenovací podporný program do konca mája, aby malo čas na prerokovanie nových podmienok spolupráce.
Boj s korupciou a daňovými únikmi
Tsipras v nedeľu poslancom oznámil, že nepožiada Úniu o predĺženie záchranného programu. „Záchranný program zlyhal,„ uviedol premiér počas svojho prvého veľkého prejavu v parlamente.
„Nová vláda nemá právo žiadať o predĺženie, pretože nemôže žiadať o predĺženie chyby,„ dodal.
Prioritou vlády je podľa premiéra riešenie veľkých rán spôsobených záchranným programom a riešenie humanitárnej krízy. Tsipras rovnako sľúbil, že bude bojovať s korupciou a riešiť problémy s daňovými únikmi.
Najlepšia stratégia
Predovšetkým Nemecko trvá na tom, aby Gréci splnili to, k čomu sa v minulosti zaviazali. Minister financií Wolfgang Schäuble vyhlásil, že podmienky čerpania boli pre Grécko výhodné a nevidí možnosť, aby sa ešte zmiernili.
„Nemyslím si, že sa to vyrieši bez odchodu Grécka z eurozóny,“ okomentoval situáciu pre BBC Greenspan, ktorý stál na čele Fedu v rokoch 1987 až 2006. „Je len otázkou času, kedy všetci pochopia, že odchod Grécka z eurozóny predstavuje tú najlepšiu stratégiu,“ dodal.
Tlak, ktorý pocítia všetci
Exšéf Fedu rovnako upozornil, že si nedokáže predstaviť spôsob pokračovania eura, ak nedôjde k politickej integrácii členských krajín eurozóny.
Všetky karty držia v rukách podľa Greenspana členovia eurozóny. Udržanie bloku o 19 členoch bude podľa neho znamenať tlak, ktorý pocítia všetci. Naviac existuje riziko, že eurozónu opustia i ďalšie juhoeurópske krajiny.
Grécko sa v máji 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a muselo požiadať Európsku úniu a Medzinárodný menový fond o finančnú pomoc. Dohodlo sa na dvoch záchranných programoch vo výške 240 miliárd eur. Výmenou za úverovú pomoc musela vláda zaviesť masívne výdajové škrty, znížiť dôchodky a mzdy, opakovane zvýšiť dane. To prehĺbilo hospodársku recesiu, zvýšilo nezamestnanosť a zhoršilo celkovú životnú úroveň obyvateľov.
Britský minister financií George Osborne oznámil, že Londýn už pripravuje plán pre prípad takzvaného gréckeho grexitu. Riziká pre britskú ekonomiku sa zvyšuje každý deň. „Ak by sa Atény skutočne vzdali eura, spôsobilo by to nestabilitu na európskych finančných trhoch,“ upozornil Osborne.
Viac informácií sa dozviete na spravodajskom portáli www.noviny.sk.
