EuropskeNoviny.sk
Vladimír Maňka, ako tieňový spravodajca sociálnych demokratov vo Výbore pre rozpočet k dokumentu Komisie, ktorý sa zaoberá rastom EÚ v roku 2015, predložil 10 pozmeňujúcich návrhov. Výbor mu väčšinu z nich schválil, medzi nimi aj kľúčový návrh, ktorým chce otvoriť diskusiu o novom spôsobe financovania rozpočtu EÚ pomocou nových, vlastných zdrojov. Podľa neho súčasný systém financovania rozpočtu je nedokonalý a brzdí plnenie európskych programov.
Prečo to dnes nefunguje?
– Bol som členom tímu v zmierovacom konaní pre rozpočet EÚ na rok 2015. My (poslanci z rôznych politických skupín a štátov) sme boli jednotní. Rada (zástupcovia členských štátov) sa ani sama nedokázala zjednotiť na rovnakom názore. Na rokovanie posielali zástupcov, ktorí nemali kompetenciu rozhodovať. Aj preto bolo potrebných až 40 rokovaní, kým sme našli kompromis. Nezodpovedné správanie niektorých štátov, ktoré si neplnia svoje záväzky, brzdí rozvoj Európy.
Spôsobujú takéto nezhody komplikácie vo vyplácaní eurofondov?
– Na konci roka 2014 dlhovala Európska únia svojim mestám, obciam a podnikom viac ako 25 miliárd eur na zaplatenie už zrealizovaných projektov. Keby sme nepritlačili, bolo by to viac ako 30 miliárd. Teraz na začiatku februára sme sa v Bruseli stretli s poslancami národných parlamentov. Francúzski, španielski a iní starostovia a primátori, ktorí medzi nimi boli, hovorili konkrétne príklady o tom, ako im EÚ už roky neprepláca faktúry. Museli si požičať a sami sa dostali do problémov. Pritom často hlavy ich štátov sú tí, ktorí to spôsobili. Sám s tým mám skúsenosti, keď ako bývalý predseda samosprávneho kraja som mal rok a pol problém so zaplatením niekoľko miliónov eur za zrealizované projekty. U nás, našťastie, vláda veľkú časť takýchto nezaplatených faktúr preklenie z národného rozpočtu. Keď si štáty neplnia záväzky voči EÚ, spôsobujú ďalšie reťazové reakcie neplatenia a brzdia tak ďalší rozvoj Európy.
Ako si to teda ďalej predstavujete?
– Súčasný systém financovania rozpočtu EÚ je neprehľadný a nejasný. Ľudia nechápu, prečo europoslanci pýtajú do rozpočtu viac, keď niektoré vlády kričia, že sa musíme uskromniť. Pritom v EÚ mnohé problémy a výzvy vyžadujú spoločné riešenie. Až 94 % rozpočtu EÚ ide naspäť do miest, obcí, regiónov a na spoločné projekty. Zoberte si ten paradox, že členská krajina EÚ neplatí do spoločného rozpočtu a starostom z ich vlastnej krajiny kvôli tomu nepreplatia faktúry. To tak predsa nemôže pokračovať.
Jediné trvalé riešenie je vytvoriť inteligentný európsky rozpočet, nezávislý od dobrej vôle, či momentálnych problémov členských krajín EÚ, ktorý zabezpečí zdroje na spoločné ciele bez toho, aby zvýšil daňovú záťaž na obyvateľov a podniky.
Preto vítam, že poslanci vo Výbore pre rozpočet podporili môj návrh, aby sa otvorila diskusia o vlastných zdrojoch EÚ.
Čo sa tým vlastne zmení?
– Do Európy dovážame výrobky z krajín s mimoriadne lacnou pracovnou silou, kde ich vyrábajú v podmienkach, ktoré ničia životné prostredie a zdravie ľudí. Výrobcovia z týchto krajín vytláčajú našich výrobcov. Prečo by sme dovážané výrobky z týchto krajín nezdanili podľa množstva spotrebovanej energie a emisií CO2 vo výrobnom reťazci? Odstránime tým diskrimináciu európskych výrobcov a získame zdroje do európskeho rozpočtu. Rovnakú čiastku ušetria jednotlivé štáty v národných rozpočtoch.
Alebo prečo by jednou z položiek systému nemohla byť daň z finančných transakcií, s ktorou súhlasí 11 členských štátov eurozóny vrátane Slovenska, Nemecka, Francúzska? Obmedzí špekulácie finančných inštitúcií pri obchodovaní s cennými papiermi, pri ktorých ročne unikajú miliardy eur a končia v sivej ekonomike. Pomôže naplniť európsku pokladnicu a znova ušetria jednotlivé štáty.
Kedy zavediete tieto opatrenia?
– Systém treba dobre pripraviť. Analýzy a diskusia potrvajú aj tri roky.
Ako hodnotíte využívanie eurofondov Vaším nástupcom, Mariánom Kotlebom? Ste jeho predchodca a europoslanec, ktorý sa zaoberá eurofondmi.
Vďaka eurofondom sme v banskobystrickom kraji od vstupu do EÚ vytvorili viac ako 16 tisíc nových pracovných miest. Ekonomika Slovenska za posledných 10 rokov vzrástla z 57% na viac ako 76% priemeru HDP EÚ na obyvateľa. Budeme ďalej dobiehať vyspelé krajiny aj v platoch a dôchodkoch.
Keď som končil na úrade vo funkcii predsedu kraja, za posledné tri týždne som ešte s ministerstvami podpísal projekty za 17,5 miliónov eur, len aby kraj dostal čo najviac peňazí. Nový predseda však tieto peniaze odmietol. Pripravil tak kraj o ďalšie pracovné miesta. Pritom treba opravovať rozpadnuté cesty, mosty, rekonštruovať domovy pre postihnuté deti, či seniorov, opravovať školy,….
Súvisí jeho odmietavé konanie s vlastnými protieurópskymi názormi?
– Viac ako 92% z tých ľudí, čo prišli k urnám v roku 2003, v jedinom platnom referende povedalo: chceme byť členmi EÚ. Ak niekto toto rozhodnutie nerešpektuje, neoprávňuje ho to škodiť vlastným občanom a odmietnuť už vybavené peniaze.
Budete znova kandidovať za župana do bystrického kraja?
– V rokoch 2010 – 2013 sa nám napriek kríze podarilo dostať kraj z najhoršieho. Znížili sme dlhy, investovali sme do oblastí, ktoré dnešnému vedeniu kraja prinášajú úspory. Špičkoví odborníci, ktorí za týmito výsledkami stáli, často obetovali viac, ako môže kto len tušiť. Mnohých po voľbách prepustili, iní radšej odišli sami. Už teraz ľutujem toho, kto o necelé tri roky bude tie škody, chaos a rodinkárstvo dávať do poriadku…
Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedal europoslanec Vladimír Maňka.
