Európska únia (EÚ) hrá napriek svojej veľkosti a ekonomickému významu, z hľadiska najväčšieho svetového hospodárstva, v prípade zahraničnej politiky dlhodobo len druhé, či tretie husle. Predstaviteľom diplomatickej služby sa nedarí nájsť efektívny spôsob jej fungovania a napriek zhoršujúcemu sa bezpečnostnému prostrediu v bezprostrednej blízkosti európskych hraníc ani adekvátnu reakciu na tieto hrozby.
V správe vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničné vzťahy a bezpečnostnú politiku, ktorou sa budú dnes poslanci Európskeho parlamentu (EP) zaoberať, by mali byť jasne pomenované aj všetky neúspechy európskej diplomacie v poslednom období. „Je ich naozaj neúrekom a dokazujú nám, že Európe chýbajú účinné nástroje, ktorými by vedela prispieť k riešeniu konfliktov,“ uviedla europoslankyňa Monika Flašíková Beňová, podľa ktorej priznanie si istej miery nemohúcnosti môže pomôcť odraziť európske diplomatické snahy od pomyselného dna. „Výsledky zahraničnej politiky EÚ sú žiaľ úbohé. Chýba pružnosť, ako aj schopnosť adekvátnej a včasnej reakcie. Pripustenie vzniku konfliktu v štáte hraničiacom s EÚ je len dôkazom bezradnosti,“ doplnila poslankyňa.
Európska diplomatická služba by sa podľa nej mala prestať zaoberať sama sebou a sústrediť sa skutočne na to čo sa deje za hranicami Spoločenstva. „Je naozaj čas prebrať sa z letargie a nájsť si svoju pozíciu. Existujúce bezpečnostné riziká nám jasne ukazujú kam musí európska zahraničná politika smerovať svoje zdroje,“ poznamenala Monika Flašíková Beňová. Opätovne sa objavujú aj úvahy, že by EÚ mala byť v rámci svojich zahraničnopolitických cieľov schopná použiť aj silu. „Treba pripomenúť, že úvahy o akejsi spoločnej európskej armáde, ktoré sa v poslednom čase objavujú, nie sú ničím novým. Je to len oprašovanie starej idey, v rámci ktorej sa za dlhé roky nič zásadné neudialo. Navyše to nie je projekt, ktorý je možné zrealizovať v rámci trvania jednej Komisie,“ uzavrela poslankyňa.