Vyhorenie hrozí asi aj nám všetkým, ktorí sa zaujímame o krízu v eurozóne

Za lístky na Akropolu si v rámci konsolidácie priplatíte

Odbory Európskej centrálnej banky (áno, aj bankári majú svoje odbory) bijú na poplach. Podľa nedávneho prieskumu hrozí asi tretine zamestnancov ECB syndróm vyhorenia. Na ECB sa totiž v rámci budovania bankovej únie presúva z národných centrálnych bánk čoraz viac kompetencií a s tým spojených povinností. Počet zamestnancov príliš nenarástol, v ECB momentálne pracuje necelých 2400 ľudí. Celkový počet zamestnancov v národných centrálnych bankách eurozóny je okolo 60 000. Len slovenská NBS má okolo 1000 zamestnancov.

Vyhorenie hrozí asi aj nám všetkým, ktorí sa zaujímame o krízu v eurozóne. Gréci opäť predložili upravený reformný plán. Hoci do médií unikol o deň skôr, už 1. apríla (aj to ukazuje na mieru dôvery a profesionality, ktorá pri jednaniach panuje), príliš srandy s ním nebolo. Tsiprasova vláda sa snažila napraviť kritiku predchádzajúceho návrhu, teda vágnosť, nedostatočnú hĺbku a veľmi nejasné výpočty výsledkov.

Prijatý bol klasicky vlažne – „lepšie, ale stále nie ono.“ 26 stranový plán obsahuje plejádu opatrení, ktoré majú zvýšiť príjmy rozpočtu o šesť miliárd eur len v roku 2015 samotnom. Už toto číslo napovedá, že sa opäť hýrilo optimizmom (grécky štátny rozpočet má naplánované výdavky zhruba 56 miliárd eur). Väčšina bodov sa zameriava na zvýšenie efektívnosti výberu daní, od DPH, cez živnostníkov, až po bankové transakcie v zahraničí. E-shopy sa môžu tešiť na agentov provokatérov, ktorí budú robiť objednávky a následne skontrolujú obchodu dane. Plánujú vytvoriť „databázu bohatstva“, zameranú primárne na reality, či spustiť vlastný klon bločkovej lotérie. Nájdeme aj kurióznejšie opatrenia, napríklad zvýšenie cien vstupu do múzeí, či daň z televíznych reklám. Nájdu sa aj opatrenia na strane výdavkov, napríklad znovuzavedenie vianočného dôchodku (čiastočne kompenzované osekaním penzií štátnych úradníkov).

Zhrnuté a podčiarknuté, „reformný plán“ je zdaniť aj posledný náznak hospodárskeho života v Grécku

Zhrnuté a podčiarknuté, „reformný plán“ je zdaniť aj posledný náznak hospodárskeho života v Grécku, a ak už zdanený je, zavesiť na neho aspoň troch daňových pitbulov. Zaujímavý je úsek o privatizácii. V úvode správne poznamenáva, že plán Trojky sprivatizovať majetok v hodnote 22,3 miliardy eur do roku 2020 je absolútne nereálny (plánovači pôvodne naplánovali výnosy z privatizácie na 50 miliárd eur do roku 2016!). Záujem investorov o grécke aktíva je totiž minimálny. V prvých troch rokoch privatizácie sa predali aktíva za 2,6 miliardy eur.

SYRIZA sa proklamovala ako veľký nepriateľ privatizácie, ale realita vie byť niekedy ťažšia ako zbierka Leninových spisov. Takže privatizácia nakoniec bude, ale posudzovaná prípad od prípadu. Dokonca aj pre prístav Pireus sa rozhodli nájsť „strategického partnera“. Takmer určite to bude súčasný čínsky nájomca. Aby vláde uľahčili rozhodovanie, Čína „pomastila“ poslednú aukciu gréckych pokladničných poukážok (ktoré väčšinou kupujú len grécke banky) investovaním 100 miliónov eur. Za taký peniaz ide aj politické presvedčenie bokom.

Komentár prirpavil Martin Vlachynský, INESS.