EuropskeNoviny.sk
Užívanie drog na západnom Balkáne v posledných rokoch celoplošne kleslo. Súčasná situácia je v regióne dokonca lepšia ako v krajinách Európskej Únie. Medzi deťmi vo veku 15-16 rokov má len 4-8% už skúsenosti s drogami. Naproti ich rovesníkom v EÚ je to až 2,5 krát menej. Vznik národných protidrogových stratégií na Balkáne tak už prináša výsledky. Vyplýva to zo štúdie Európskej agentúry pre sledovanie drog a drogových závislostí (EMCDDA).
Región západného Balkánu predstavujú Albánsko, Bosna a Hercegovina, Macedónsko, Kosovo, Čierna hora a Srbsko – všetko potenciálni kandidáti pre vstup do EÚ. Tento región je ešte stále často spojovaný s takzvanou „Balkánskou cestou“, používanou kriminálnymi organizáciami na pašovanie ilegálnych drog, najmä heroínu, z centrálnej Ázie do Európskej Únie. Je tak paradox, že práve tu sa počet užívateľov znížil pod európsky priemer.
Počas posledných 10-15 rokov vznikla s podporou programov EÚ medzi EMCDDA a krajinami západného Balkánu spolupráca. Vďaka nej sa v boji s drogami dosiahol významný pokrok a podarilo sa nastoliť súčasnú situáciu. Avšak aj napriek znižovaniu počtu užívateľov a ďalším úspechom, región ešte stále čelí komplexnému radu problémov spojených s užívaním drog a súvisiacim zdravotným a sociálnym dôsledkom. Príkladom sú epidémie hepatitídy C medzi užívateľmi, ktorí si drogy aplikujú injekčne. Zapríčinené sú opakovaným používaním znečistených ihiel. Značné úsilie preto kompetentní venujú na rozvoj možností liečby a zakladanie programov na výmenu injekčných striekačiek. Pokrytie programov je však stále príliš malé na to, aby zaručili významný a trvalý vplyv. Dlhodobé financovanie týchto programov tak aj naďalej ostáva pre jednotlivé štáty západného Balkánu výzvou a prioritou.
Monitorovanie situácie s drogami v oblasti a jej efektívne riešenie je ešte stále v počiatočnej fáze. Kým sa tak bude môcť na Balkáne hovoriť o stabilnej a prijateľnej situácii, bude to zrejme ešte chvíľu trvať. Doterajšie čísla však naznačujú, že sa uberá dobrým smerom.
