Inovačným lídrom opäť Švédsko, Slovenskom pod priemerom EÚ

Ak chce Európa viac inovovať a globálne konkurovať, treba spraviť viac pre podporu nápadov, ktoré idú proti prúdu, a pre ich následné komerčné využitie. Je to jeden zo záverov aktuálneho hodnotenia inovačných výsledkov v Európe.

Európska komisia zostavila prehľad výsledkov inovácií v Únii na rok 2015, ktorý ukazuje, že celková miera inovácie v EÚ zostáva stabilná. Na inovačnej činnosti súkromného sektora sa však podpísala kríza: klesá počet inovačných firiem, investície do rizikového kapitálu, inovácie MSP, počet patentových prihlášok, vývoz high-tech výrobkov i predaj inovačných výrobkov. K zlepšeniu síce došlo v oblasti ľudských zdrojov, podnikových investícií do výskumu a vývoja, ako aj kvality vedy, no na posilnenie inovačného pokroku to nestačilo.

V celkovom rebríčku je opäť inovačným lídrom Švédsko, za ním nasleduje Dánsko, Fínsko a Nemecko. Najrýchlejšie napredujúcimi novátormi sú Malta, Lotyšsko, Bulharsko, Írsko, Veľká Británia aPoľsko. V globálnom meradle EÚ stále zaostáva za USA, Japonskom a Južnou Kóreou.

Slovensko spoločne s Chorvátskom, Cyprom, Českou republikou, Estónskom, Gréckom, Maďarskom, Talianskom a Poľskom skončilo pod priemerom EÚ.

Komisár Carlos Moedas zodpovedný za výskum, inováciu a vedu povedal: „Na posilnenie inovačnej schopnosti EÚ treba viac investícií, ale zároveň aj zlepšenie podmienok a jednotný európsky trh s inovačnými výrobkami a službami. Na úrovni EÚ na tom pracujeme a sme pripravení pomôcť členským štátom s reformami na posilnenie dosahu ich verejných investícií.“

V oblasti výskumu a inovácie bude kľúčový Európsky fond pre strategické investície – najmä z hľadiska obnovenia úrovne financovania rizikového kapitálu spred krízy. Komisia chce navyše využiťúniu kapitálových trhov, a tak sprístupniť podnikom (najmä MSP) ešte viac financií. Dôležitú úlohu pri stimulácii investícií bude zohrávať aj posilnenie synergií medzi programom EÚ na financovanie výskumu Horizont 2020 a štrukturálnymi fondmi.

Novým nástrojom politickej podpory pomôže Komisia členským štátom reformovať vnútroštátne systémy výskumu a inovácie a dodať potrebnú finančnú páku na štart podnikovej inovácie.

Neskôr v tomto roku sa v rámci stratégie jednotného trhu predstavia ďalšie kroky k vytvoreniu priaznivejšieho podnikateľského prostredia pre inováciu. Plánujú sa aj kroky na sfunkčnenie európskeho patentu s jednotným účinkom a väčšie prispôsobenie noriem potrebe inovácie.

Komisia zároveň podniká opatrenia na urýchlenie digitálnej transformácie priemyslu a vytvorenie podnikateľského prostredia, v ktorom budú inovačné podniky prosperovať – aj vďaka jednoduchej a cenovo dostupnej ochrane práv ich inovačného duševného vlastníctva.

Inovácie v Únii

Ročný prehľad výsledkov inovácií v Únii je komparatívnym hodnotením výsledkov členských štátov EÚ v oblasti výskumu a inovácie. Ide o užitočný nezáväzný nástroj, ktorý členským štátom pomáha vyhodnotiť silné a slabé stránky ich systémov podpory výskumu a inovácie a zistiť, na čo sa zamerať, aby sa výsledky zlepšili. Okrem členských štátov EÚ sa prehľad zaoberá Srbskom, bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko, Tureckom, Islandom, Nórskom a Švajčiarskom. Obmedzenejší počet medzinárodne dostupných ukazovateľov zahŕňa aj Austráliu, Brazíliu, Kanadu, Čínu, Indiu, Japonsko, Rusko, Južnú Afriku, Južnú Kóreu a USA. Prehľad výsledkov na rok 2015 sprevádza dodatočná analýza, ktorá členské štáty zoraďuje z hľadiska jednotlivých ukazovateľov (príloha H).

Prehľad výsledkov inovácií v Únii pokrýva inovačný systém ako celok, pričom zahŕňa verejné i súkromné inovačné kapacity. Celkovo obsahuje 25 rôznych ukazovateľov pokrývajúcich externé podmienky na inováciu, mieru vlastnej inovačnej aktivity firiem a jej prínos pre celé hospodárstvo.