EuropskeNoviny.sk
Pred niekoľkými dňami bolo definitívne rozhodnuté, že Slovensko zakúpi cez americký fond Foreign Military Sales (FMS) deväť amerických viacúčelových vrtuľníkov Sikorsky Black Hawk UH-60 – za 261 miliónov dolárov. Cena zahŕňa aj výcvik personálu, logistiku, servis strojov. Ministerstvo obrany tvrdí, že nenakupujeme teda len stroje, ale spôsobilosti. Zároveň sa netají ambíciou spraviť z našej krajiny určitého lídra regiónu. Zabezpečiť to má, okrem iného, aj výcvikové centrum, ktoré má na Slovensku vzniknúť a mohli by na ňom trénovať aj iné krajiny, napríklad Rakúsko, Švédsko alebo Chorvátsko, ktoré takýmito strojmi disponujú.
Potreba akvizície
Je nespochybniteľná. Modernizácia vrtuľníkového letectva patrí k TOP prioritám požiadaviek a bola výsledkom strategického hodnotenia obrany v roku 2011 a následne Bielej knihy o obrane. Dosluhujúce ruské vrtuľníky Mil Mi-17 sú prakticky po životnosti. „Odstrihnutie“ sa od ruskej techniky je správny politický krok. Sme členmi NATO a EÚ a Rusko je nespoľahlivý partner. Prakticky 90% našej vojenskej techniky je v súčasnosti závislej na ruských dodávkach a servise. Znižovať postupne toto percento závislosti je strategické a pochopiteľné rozhodnutie.
„Politická profitabilita“
Je výrazne obmedzená. Stroje zakupujeme „holé“ – v neplnohodnotnej výbave. Bez podvesných modulov a bez akýchkoľvek zbraňových systémov. Takto budú slúžiť len na domáci krízový manažment – na pomoc pri živelných pohromách, ako sú povodne, či požiare a ako transportné stroje – na prevoz materiálu a osôb. Znamená to, že sa neplánuje ich nasadenie do zahraničných misií. Piloti budú teda cvičiť a stroje budú používané len v takto obmedzenom režime. Už len táto skutočnosť objektívne musí tlmiť ambície byť nejakým regionálnym lídrom.
Transparentnosť, výhodnosť a financovanie
Vrtuľníky sú kupované cez americkú vládu, takže na tomto nákupe neprofituje žiadna sprostredkovateľská firma. To by malo garantovať transparentnosť. Či je však výhodná aj cena, nevieme a ani sa to nedozvieme, lebo vrtuľníky budú zakúpené napriamo. Ak by sa vykonala medzinárodná súťaž, mohli sme dnes mať možno iné stroje s inými možnosťami a za výhodnejšiu cenu. Konkurencia ponúka možnosti, napríklad vrtuľníky Agusta Westland AW139M (Taliansko), ktoré majú k dispozícii veľmi žiadanú možnosť zadného nakladania, alebo Caracal EC725 Airbus (Francúzsko) s mimoriadne nízkou spotrebou paliva a podobne. Financovanie zatiaľ zostalo nezodpovedané. Čo je ešte horšie, nevieme ani to, či dôjde k využitiu tohto nákupu na podporu slovenského obranného priemyslu (a ak áno, tak za akých podmienok), čo je veľmi žiaduce.
Lídri? Tak skoro nie.
Zakúpením 9 vrtuľníkov, čo je prakticky minimálny možný počet, navyše bez bojového vybavenia a vybudovaním jedného trenažéra sa Slovensko určite regionálnym európskym lídrom nestane – ani krajín, ktoré vlastnia vrtuľníky Black Hawk, ani krajín V4 a ani – vlastne nikoho. Vytrhneme si určitý tŕň z päty, ale vyskakovať naďalej nemôžeme. A pri plánovanom rozpočte 1% HDP (aj keď plán je postupne ho mierne zvyšovať) a súčasnom súhrnnom deficite cca 3 mld Eur, ktorý sa nám nazbieral za posledných 10 rokov, určite tak skoro lídrami ani nebudeme.
Komentár pripravil Ľubomír Galko, exminister obrany, tímlíder SaS pre vonkajšiu a vnútornú bezpečnosť.
