EuropskeNoviny.sk
UKRAJINA
„Ukrajinský prezident Porošenko podpísal uplynulý týždeň zákon, ktorý umožňuje Ukrajine pozastaviť splácanie zahraničného dlhu v prípade, ak to bude potrebné. Ukrajinský parlament tento zákon schválil už 19. mája po tom, čo sa zintenzívnili spory medzi Ukrajinou a jej veriteľmi týkajúce sa reštrukturalizácie zahraničného dlhu v hodnote 23 mld. EUR“, uviedol analytický tím Poštovej banky. Ak Ukrajina dosiahne s veriteľmi dohodu o reštrukturalizácii, otvorí sa jej aj priestor na získanie pomoci od Medzinárodného menového fondu [MMF]. Zároveň však Kyjev otvorene hovorí aj o odpísaní časti dlhu. Šéf misie MMF na Ukrajine Nikolaj Gueorgujev cez víkend pozitívne zhodnotil pokrok, ktorý urobila ukrajinská vláda v oblasti reforiem. Podľa jeho slov Kyjev zavádza reformný program dobre aj napriek nevyriešenému konfliktu na východe krajiny. Misia MMF tak objavuje náznaky, že v krajine postupne nastupuje ekonomická stabilita. Ukrajina takmer zbankrotovala a na východe krajiny bojuje s proruskými separatistami. Od MMF čerpá pomoc v celkovej hodnote 17,5 mld. USD a v súčasnosti očakáva druhú splátku pomoci v hodnote 2,5 mld. USD.
GRÉCKO
Šéfka MMF Christine Lagardeová pripustila možnosť odchodu Grécka z eurozóny. Podľa nej by ale stabilita menového bloku nebola ohrozená a pravdepodobne by to nebol ani koniec eura. Dohoda s gréckou vládou o ďalšom pokračovaní spolupráce so zahraničnými veriteľmi je podľa jej slov ďaleko. Napriek počiatočným pozitívnym signálom prišlo totiž opäť vytriezvenie. V nadväznosti na to šéf Európskej komisie Juncker varoval, že odchod Grécka z eurozóny môže poškodiť dôveru v jednotnú európsku menu. Upevnil by totiž v hlavách ľudí myšlienku, že euro nie je neodvolateľné. Zároveň vyhlásil, že japonský premiér Šinzo Abe počas stretnutia s ním jasne povedal, že japonské investície v Európe závisia od dôvery v európsku menu. Eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti Pierre Moscovici sa minulý týždeň nechal počuť, že dohoda medzi Gréckom a medzinárodnými veriteľmi je možná, ale stále vzdialená. Pozitívne vyzneli jeho vyjadrenia o tom, že rokovania napredujú a za posledné 3 týždne sa urobilo viac ako za 3 mesiace. Zároveň však Moscovici uviedol, že v cieľ je ešte ďaleko a do 5. júna sa to zrejme nepodarí. Vtedy totiž Grécko potrebuje MMF splatiť 300 mil. EUR. Ani potom však nebude mať vyhrané, keďže ide len o prvú splátku a v priebehu júna potrebuje celkovo poslať na účet MMF až 1,6 mld. EUR. A na to určite bez dohody s veriteľmi nebude mať peniaze.
SVET
Spomedzi 61 hodnotených krajín sa Slovensko umiestnilo v rebríčku konkurencieschopnosti na 46. mieste. Oproti minulému roku si tak pohoršilo o jednu priečku. Vyplýva to z najnovšieho vydania Svetovej ročenky konkurencieschopnosti ekonomík v roku 2015. Lepšie sú na tom aj susedné Česko, ktoré sa umiestnilo na 29. mieste a Poľsko s 33. priečkou. Tesne za nami [na 48. mieste] sa umiestnilo Maďarsko. Podľa spomenutého vydania ročenky sú našimi najväčšími výzvami v najbližších troch rokoch vysoká miera zdaňovania práce, nedostatočná reforma v oblasti rozpočtových výdavkov, vysoká miera korupcie a prepojenia medzi rôznymi štátnymi inštitúciami, ale aj absentujúca snaha vlády o zlepšenie konkurencieschopnosti na prilákanie zahraničných investícií. Medzi ďalšie výzvy je možné opäť zaradiť potrebu znižovania regulačného a administratívneho zaťaženia podnikania na Slovensku alebo slabú podporu inovácií a nízku mieru transparentnosti. V prvej desiatke sa ocitli štáty v nasledujúcom poradí: USA, Hongkong, Singapur, Švajčiarsko, Kanada, Luxembursko, Nórsko, Dánsko, Švédsko a Nemecko.
POĽSKO
V nadväznosti na výsledky prezidentských volieb, ktoré vyhral euroskeptik Duda, boli zverejnené výsledky prieskumu týkajúce sa vstupu Poľska do eurozóny. Podiel tých, ktorí sú proti zavedeniu eura sa zvýšil z novembrových 68 % na súčasných 70 %. Iba 25 % respondentov sa vyslovilo za vstup krajiny do eurozóny [v novembri 24 % opýtaných]. Zvyšní respondenti rozhodnutí neboli.
