EuropskeNoviny.sk
Európsky parlament v stredu schválil konečné znenie pravidiel fungovania Európskeho fondu pre strategické investície, ktorý je základným pilierom v novembri predloženého investičného plánu Komisie v hodnote 315 miliárd eur. Poslancom sa počas rokovaní s členskými štátmi podarilo upraviť štruktúru financovania fondu, posilniť demokratickú kontrolu jeho pôsobenia a zaistiť si účasť na rozhodovaní o jeho vedení. Cieľom investičného plánu je podpora financovania životaschopných investícií v EÚ.
Poslanci schválili legislatívne pravidlá Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) pomerom hlasov 464 (za): 131 (proti): 19 (zdržalo sa hlasovania). Parlamentnú podporu pre investičný plán odráža aj fakt, že pravidlá EFSI boli schválené v zrýchlenom legislatívnom konaní.
Ochrana peňazí na výskum a prepájanie Európy
Parlament sa počas vyjednávaní s členskými štátmi zasadzoval za zlepšenie štruktúry financovania a spôsobu fungovania garančného fondu, o ktorý sa investičný plán opiera, ako aj o zvýšenie demokratickej kontroly. Medzi kľúčové úspechy parlamentných vyjednávačov patrí:
• zníženie rozsahu škrtov, ktoré sa dotýkajú programu EÚ pre výskum a inovácie Horizont 2020 a nástroja na prepájanie Európy (CEF – prepájanie energetických, dopravných a digitálnych sietí v EÚ), o jednu miliardu eur. Príspevok dvoch z troch zdrojov financovania garancií EÚ v rámci investičného plánu tak bude predstavovať sumu 2,2 mld. eur (Horizont 2020) a 2,8 mld. eur (CEF). Oba programy si tak v porovnaní s pôvodným návrhom budú môcť ponechať o 500 miliónov eur viac vo vlastnom rozpočte,
• garancia, že chýbajúca jedna miliarda eur, ktorú poslanci zachránili pre Horizont 2020 a CEF, bude nahradená nevyužitými finančnými prostriedkami EÚ v rokoch 2014 a 2015,
• právo Parlamentu schvaľovať menovanie generálneho riaditeľa a zástupcu generálneho riaditeľa investičného fondu,
• zverejňovanie zoznamu schválených projektov,
• zadefinovanie kritérií pre výber projektov a zoznamu projektových cieľov so zámerom zaistiť, že vybrané projekty budú v súlade s prioritami EÚ.
Podrobnejšie informácie týkajúce sa dosiahnutej dohody na finálnom znení legislatívy nájdete tu.
Reakcie spravodajcov
Spravodajca výboru pre rozpočet José Manuel Fernandes (EPP, PT) uviedol: „Junckerov plán je inovatívny nástroj, ktorý významne podporí investície v Európe. Na investície sa v rámci plánu vynaloží 240 miliárd eur a ďalších 75 miliárd eur pôjde na podporu hlavnej opory nášho hospodárstva – malých a stredných podnikov, ktoré zamestnávajú dve tretiny pracovníkov v súkromnom sektore a tvoria 99% všetkých podnikov v Európe. Politici nevytvárajú pracovné miesta, môžu však pomôcť tým, ktorí tak činia.“
Spravodajca výboru pre hospodárske a menové veci Udo Bullmann (S&D, DE) uviedol: „Európsky parlament pripravil pôdu pre investície, ktoré Európa urgentne potrebuje. Zabezpečili sme, že namiesto ohliadania sa za minulosťou bude EÚ investovať do modernizácie svojej ekonomiky. Tieto investície budú po prvýkrát explicitne uznané v kontexte Paktu stability a rastu, a nebudú ním sankcionované. Navyše sme ukončili politiku utajovania – povinnosti sú jasne pridelené a Európsky parlament je demokraticky zapojený do menovania generálneho riaditeľa.“
Reakcie slovenských poslancov
„Európsky fond pre strategické investície je sympatickou iniciatívou, no stále vidím problémy so zabezpečením financovania projektu. Problém je, ako presvedčiť súkromný kapitál ohľadne silnejšej spoluúčasti,“ uviedol poslanec Pál Csáky (EPP, SK).
„Projekt priláka súkromné financie pre životaschopné projekty. Aby sme naštartovali Európu, musíme zároveň z eurofondov financovať projekty, ktoré prinesú zamestnanosť, bojovať s daňovými únikmi, zabezpečiť podnikom prístup k financiám, pomôcť mladým ľuďom získať prácu a pokračovať v reformách v členských štátoch,“ uviedol poslanec Vladimír Maňka (S&D, SK).
„Inovácie sú dôležitou hybnou silou pre slovenské hospodárstvo. Preto podporujem tento fond. Je však dôležité, aby bola zabezpečená transparentnosť a apolitickosť pri výbere vhodných projektov na podporu. Pozitívnym príkladom je papierenský priemysel vo Fínsku, kde investovali až 900 miliónov eur do nových technológií,“ uviedol poslanec Branislav Škripek (ECR, SK).
„Malé a stredné podniky tvoria chrbtovú kosť európskej ekonomiky a kríza ich postihla najviac. Investičný mechanizmus je príležitosťou, ako im pomôcť a zvýšiť tak zamestnanosť a hospodársky rast v celej Únii. Bude však záležať od našej vlády, či jeho nástroje využije tak, aby naplnil svoj účel,“ uviedol poslanec Ivan Štefanec (EPP, SK).
Ďalší postup
Po schválení legislatívnych pravidiel Európskym parlamentom musia návrh odobriť aj členské štáty. Rada (ministrov) EÚ vyjadrila predbežnej dohode s Parlamentom podporu už 9. júna a v krátkom čase by mala prostredníctvom takzvaného písomného postupu definitívne schváliť nové pravidlá.
Nariadenie kodifikujúce Junckerov investičný plán by malo vstúpiť do platnosti začiatkom júla. EFSI by mal začať fungovať do septembra.
Doplňujúce informácie
Cieľom takzvaného Junckerovho investičného plánu, ktorý bol predstavený v novembri 2014, je vytvorenie Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) s využitím kapitálu v rozsahu 5 miliárd eur z Európskej investičnej banky (EIB) a zriadením garančného fondu o sile 16 miliárd eur. Zdroje na garančný fond v rozsahu 8 miliárd eur budú poskytnuté z rozpočtu EÚ vo forme viazaných rozpočtových prostriedkov (právne záväzný prísľub vynaložiť tieto finančné prostriedky na vopred stanovený účel) – z týchto zdrojov budú napríklad v prípade potreby vyplatené pohľadávky EIB. Vyjednávačom Parlamentu a Rady sa podarilo dosiahnuť kompromis na finálnom texte Komisiou predloženého legislatívneho návrhu po ôsmich trojstranných stretnutiach (Parlament, Rada, Komisia) zorganizovaných medzi 20. aprílom a 4. júnom.
