V živote politika prinášajú najväčšiu satisfakciu stretnutia s ľuďmi, ktorým dobre nastavená politika zmenila alebo zachránila život. Takýto zážitok som mal pri návšteve Srbska, kde som bol svedkom, ako susedská politika EÚ Srbom konečne vrátila čistý vzduch. Ďalším zážitkom bolo vyhlásenie premiéra Vučića, ktorým sa jeho krajina po prvýkrát zaviazala pridať sa k celosvetovému úsiliu o zmiernenie zmeny klímy.
Srbské dievčatá a chlapci sa nelíšia od ostatných. Chcú sa hrať, učiť sa a vyrastať v zdravom prostredí. Pravdepodobne čítajú podobné knihy a sledujú podobné filmy ako iné deti na celom svete. Ale keď sa ich spýtate na rozprávku o dievčati bielom ako sneh, pravdepodobne im ako prvé nezíde na um Snehulienka, ale spomenú si na fakt, že ich sneh je znova naozaj biely.
Srbsko dlhé roky trpelo znečisteným ovzduším, ktoré malo najrôznejšie devastačné účinky od zničenej úrody až po respiračné ochorenia končiace smrťou v tisíckach prípadov. Táto situácia si každoročne vyžiadala milióny eur. Napokon sa tak zhoršila, že sneh do hodiny po napadaní vinou nekvalitného ovzdušia sčernel.
Jedným z najvážnejších producentov znečistenia ovzdušia bola elektráreň Obrenovac pri Belehrade. 200-miliónová investícia EÚ umožnila zvýšiť energetickú efektivitu elektrárne a znova dosiahnuť primerané úrovne kvality vody aj vzduchu. Pred pár týždňami som elektráreň navštívil, aby som sa z prvej ruky priamo od Srbov z tejto oblasti dozvedel, akú úlohu zohráva energetická efektivita v ich životoch. Ich deti doslova získali jasnejšiu budúcnosť.
Počas mojej návštevy hlavného mesta predseda vlády Aleksander Vučić oznámil príspevok jeho krajiny k opatreniam na zmiernenie zmeny klímy, o ktorých sa bude hovoriť v decembri tohto roka na konferencii OSN v Paríži V odbornom žargóne tomu hovoríme „plánovaný vnútroštátne stanovený príspevok k dohode“ alebo jednoducho z angličtiny „INDC – Intended Nationally Determined Contribution„. V prípade Srbska ide o jasné znamenie, že krajina má naozaj ambíciu stať sa integrálnou súčasťou EÚ a zakročiť proti zmene klímy. Srbsko urobilo takýto národný záväzok po prvýkrát a ako jediné z kandidátskych krajín. K tomu som srbskej vláde srdečne zablahoželal.
Politika v oblasti klímy bola jednou, nie však jedinou z hlavných oblastí, o ktorých sme sa v Srbsku rozprávali. Stretol som sa s ministrami vlády, miestnymi organizáciami občianskej spoločnosti a podnikateľmi, pričom všetkých motivovalo približovanie k EÚ. Mimovládky mi hovorili o čoraz významnejšej úlohe, ktorú zohrávajú v srbskej spoločnosti a ktorá je pre zdravú demokraciu kľúčová. Podnikatelia vyjadrovali obavy z vysokej miery závislosti Srbska na ruskom plyne, a preto uvítali zapojenie ich krajiny do Energetickej únie EÚ, ktorá podporuje diverzifikáciu zdrojov. Napokon ministri vyjadrili spokojnosť s dosiahnutým pokrokom v prístupových rokovaniach. Keďže som sa aj sám zúčastňoval na prístupových rokovaniach za moju krajinu, Slovensko, chápal som, aké veľké úsilie si to vyžaduje, ale takisto som ich z vlastnej skúsenosti mohol uistiť, že to naozaj stojí za to!
Cestou Belehradu som sa na chvíľu zastavil v Turíne na výročnom Svetovom kongrese komôr. Bola to príležitosť porozprávať sa s najvýznamnejšími svetovými podnikateľmi o dôležitej úlohe, ktorú v boji proti zmene klímy zohráva udržateľná a efektívna výroba. Povedal som im, ako môže EÚ podporiť ich snahy o zelený udržateľný rast.
Okrem konferencie som v Turíne absolvoval aj stretnutie s primátorom Pierom Fassinom, ktorý patrí k popredným budovateľom udržateľných tzv. inteligentných miest v Európe. Ale tam jeho činnosť nekončí. S nadšením sa delí o svoje vedomosti a spolupracuje s mestami v celej Európe (aj vo svete). Mestá nie sú ostrovmi, sú to skôr uzly. A preto je jeho úsilie veľmi dôležité!