1. polrok 2015: euro sa aj vplyvom Grécka oslabilo o – 8 %

Finančné trhy momentálne zažívajú rušné obdobie. „Veľká pozornosť sa už od minulého roka upriamuje na rusko – ukrajinský konflikt. V týchto dňoch je ale určite jednou z najsledovanejších udalostí situácia v Grécku. Na začiatku tohto roka v predčasných parlamentných voľbách v krajine zvíťazila ľavicová strana Syriza a Grécko odvtedy nedokázalo nájsť cestu k dohode s veriteľmi,“ uviedol analytický tím Poštovej banky. Netreba zabúdať ani na rozdiely vo vývoji dvoch veľkých ekonomík, a to EÚ a USA. Kým éra nízkych úrokových sadzieb sa v USA už pomaly blíži ku koncu, kľúčová úroková sadzba Európskej centrálnej banky [ECB] v nadchádzajúcom období s veľkou pravdepodobnosťou neporastie. Aj tieto udalosti vo veľkej miere hýbu finančnými trhmi. Prvá polovica roka 2015 je už za nami. Na to, k akým zmenám na finančných trhoch od Nového roka došlo, sa pozrieme v nasledujúcom texte.

Vyššie spomenuté udalosti sa vo veľkej miere premietajú do kurzového vývoja eura voči americkému doláru. Oslabovanie sa spoločnej meny eurozóny sa začalo ešte v máji minulého roka. Tento trend pokračoval aj po prelome rokov 2014 a 2015. V januári tohto roka padla európska mena pod hranicu 1,2000 EURUSD, ktorú naposledy testovala v roku 2006. Euro však strácalo na sile aj ďalej. V marci malo dokonca na dohľad paritu s dolárom. V tom období totiž testovalo voči americkej mene 12 – ročné minimum a pohybovalo sa pod úrovňou 1,0500 EURUSD. Slabnúca ekonomika eurozóny a neustále spomaľovanie cenového rastu viedli ECB k rozhodnutiu o spustení kvantitatívneho uvoľňovania [QE]. Do konca júna sa tak euro voči doláru oslabilo o zhruba – 8 %. Aktuálne naša mena osciluje okolo úrovne 1,1000 EURUSD. Na slabších úrovniach ju aj naďalej budú udržiavať grécka kríza, QE aj rozchádzanie sa menových politík v EÚ a USA. Ak sa Grécku nepodarí dosiahnuť dohodu s tzv. Trojkou, je pravdepodobné, že euro sa opäť posunie k hodnotám z marca 2015.

Podobný, aj keď miernejší, scenár nastal aj vo vývoji európskej meny voči menám okolitých štátov V4. Ten zvyknú Slováci pozorne sledovať, nakoľko sa premieta do cien nakupovaných tovarov za hranicami našej krajiny. Nákupná turistika je totiž obľúbenou aktivitou našincov, ktorí radi vycestujú za lacnejšími nákupmi do okolitých krajín. Tá sa však viac oplatí v situácii, keď sa domáca mena voči zahraničnej posilňuje. V prípade oficiálnych mien Maďarska, Česka, ale aj Poľska však nastal opačný vývoj. Euro sa za prvých šesť mesiacov tohto roka voči maďarskému forintu, českej korune a poľskému zlotému oslabilo v rozsahu od – 0,5 % do – 2,3 %. Kurzy mien okolitých štátov zvyčajne kopírujú vývoj eura voči doláru, preto ani na tomto fronte neočakávame v najbližšom období zásadné zmeny.

Vývoj amerického dolára ovplyvňuje aj dopyt na trhu po vybraných komoditách. Slabší dolár totiž zvyšuje dopyt po komoditách denominovaných v tejto mene, a naopak. Silnejšia americká mena tak nehrala do karát trhu s ropou. Tej je totiž už dlhšiu dobu prebytok a ponuka prevyšuje nad dopytom. Cena ropy sa začala výrazne prepadávať v júni minulého roka, kedy sa severomorská zmes Brent obchodovala na úrovni približne 115 USD za barel. Cena čierneho zlata našla svoje dno v polovici januára tohto roka, kedy sa pohybovala v okolí 6 – ročných miním, pod úrovňou 50 USD za barel. K výraznému rastu, v porovnaní s prvým dňom tohto roka, ale nedošlo a za prvý polrok 2015 londýnska ropa Brent zdražela len mierne, a to o 1,2 %. Medziročne je však stále lacnejšia o približne – 47 %. Vplyvom neistej situácie v Grécku a utlmenom dopyte po tejto komodite ani v najbližšom období neočakávame výrazné cenové zmeny. Výraznejším zmenám sa počas prvých 6 mesiacov tohto roka vyhli aj ďalšie komodity, a to zlato a striebro. Zlato uzavrelo posledný júnový deň na úrovni 1 172,42 USD za trójsku uncu a oproti svojej januárovej hodnote tak zlacnelo ani nie o percento. Päť desatín percenta si ale pripísalo za prvý polrok striebro, ktoré len nepatrne zdraželo na 15,74 USD za uncu.

Dramatickejšie sa ale počas uplynulých mesiacov vyvíjala situácia v Grécku. Pocítila to aj akciová burza v Aténach. Jej index [ASE] sa z januárovej hodnoty 826,18 bodu prepadol v polovici júna až k úrovni 680 bodov, ktorú testoval naposledy v roku 2012. Do konca mesiaca sa ale z tohto dna ešte dokázal odraziť a uzatváral ho na úrovni 797,52 bodu, čo zmiernilo polročný pokles na – 3,5 %. Neústupčivosť Grékov a neustále predkladanie návrhov reforiem, ktoré medzinárodní veritelia považovali za nepostačujúce, viedli k tomu, že Atény nemali na konci júna dostatok financií na uhradenie splátky Medzinárodnému menovému fondu [MMF]. To zvýšilo obavy investorov o to, že sa v tejto južanskej krajine schyľuje k bankrotu a prípadnému odchodu z eurozóny. Tento stav sa premietol aj do rastu, už aj tak vysokých, výnosov z gréckych dlhopisov. Tie sa napríklad v prípade 10 – ročných gréckych dlhopisov v posledných júnových dňoch totiž zvýšili z januárových 10 % o 5 p. b. na 15 %. Vplyvom výsledkov referenda o prijatí, resp. odmietnutí návrhov veriteľov sa v týchto dňoch nachádzajú ešte vyššie.