EuropskeNoviny.sk
V staroveku sa vedci so zanietením usilovali o transformáciu kovov na zlato a tento proces nazývali alchýmiou. V 21. storočí si vedci poradili s oveľa väčšou a užitočnejšou výzvou: premenili odpad na energiu. To bol východiskový bod mojej návštevy v Budapešti, kde som bol svedkom toho, ako môže maďarská vynaliezavosť prispieť k energetickej únii, a vypočul som si jej očakávania a priority.
Koncepcia môjho turné venovaného problematike energetickej únie, ktoré som začal minulý mesiac, je pomerne jednoduchá. Navštevujem členské štáty, aby som osobne vysvetlil, aké prínosy by energetická únia mohla mať v jednotlivých národných kontextoch. Pritom sa zároveň rád oboznámim s prioritami a preferenciami každej krajiny a s jedinečnou perspektívou, ktorú môže každá krajina ponúknuť. Súdiac podľa mojich doterajších návštev tento postup nielenže obohacuje naše diskusie o forme a podobe našej spoločnej energetickej únie, ale umožňuje aj výmenu najlepších postupov a nových myšlienok.
V tomto zmysle nebola iná ani moja návšteva Maďarska. Deň som začal v sprievode starostu 12. budapeštianskeho obvodu v kultúrnom komplexe MOM, ktorý je známym dejiskom výstav a koncertov. Ale namiesto toho, aby som si vychutnal maďarskú kultúru, ma zaviedli rovno ku … kanalizácii. Áno, dôvodom návštevy komplexu MOM bolo oboznámiť sa s inteligentným systémom vykurovania a chladenia, ktorého primárnym zdrojom sú odpadové vody. To však nie je všetko: tento systém bol zavedený pomocou systému inteligentného financovania, pričom jednu tretinu nákladov financovala EÚ a zvyšok bol financovaný prostredníctvom súkromného úveru. Ale vzhľadom na to, že vďaka novému systému sa ušetrí 20 % nákladov na chladenie a 50 % nákladov na vykurovanie, MOM spláca úver jednoducho prostredníctvom využitia svojich úspor. Je to inteligentné, jednoduché a veľmi efektívne!
Zvyšok dňa sa niesol v znamení stretnutí s maďarskou vládou a výbormi národného parlamentu (v jeho veľkolepej neogotickej budove), výmen názorov so zúčastnenými stranami z odvetvia energetiky a dialógu s maďarskými občanmi. Na každom stretnutí som prezentoval naše závery o tom, aký prínos by energetická únia mala pre jednotlivé odvetvia v Maďarsku.
Ak by som mal zosumarizovať všetky tieto stretnutia, vyskytlo sa na nich niekoľko opakujúcich sa tém, ktoré sa zdajú byť veľmi dôležité pre mojich maďarských partnerov: bezpečnosť dodávok energie, vzájomná prepojenosť medzi Maďarskom a jeho susedmi a boj proti energetickej chudobe. Čo povedať! Úplne súhlasím s tým, že ide o dôležité otázky, a preto sa im v stratégii energetickej únie prikladá náležitý význam.
Energetická bezpečnosť a regionalizácia sú v skutočnosti úzko prepojené a regionalizácia je do veľkej miery odpoveďou na otázky energetickej bezpečnosti. Bezpečnosť by sa mala zvýšiť prostredníctvom diverzifikácie zdrojov dodávok, čo si vyžaduje náležité prepojenia. Maďarsko slúži ako vzor, pokiaľ ide o prepojenia jeho elektrických sietí, a je významným členom skupiny na vysokej úrovni CESEC, prostredníctvom ktorej pracujeme na regionalizácii plynárenskej infraštruktúry v strednej a juhovýchodnej Európe. Ďalším dôležitým opatrením na zvýšenie energetickej bezpečnosti je energetická efektívnosť, ktorá je oblasťou s obrovským potenciálom v Maďarsku a v strednej a východnej Európe.
No a otázka prístupu k energii mi jednoznačne leží na srdci. Najmenej 10 % európskych domácností trpí energetickou chudobou. To je číslo, ktoré by nám nemalo dať spávať. Vždy som však zastával názor, že celoplošné cenové dotácie (nižšie ako výrobné náklady) nie sú riešením. Dotácie by sa mali zamerať na tých (a len na tých), ktorí ich potrebujú. Inými slovami, nesmieme dotovať tých, ktorí si chcú vyhrievať svoje bazény, ale tých, ktorí si nemôžu dovoliť vykurovať svoje domovy. Týmto spôsobom môžeme bojovať proti energetickej chudobe bez toho, aby sa narušila rovnováha trhu alebo brzdili (potrebné) investície.
