EuropskeNoviny.sk
„Takmer dve pätiny slovenských domácností nedokážu čeliť neočakávaným finančným výdavkom. Najčastejším dôvodom je zrejme chýbajúca finančná rezerva. Mať odložené určité peniaze „bokom“ je dôležité práve v prípade nepredvídaných výdavkov akými sú pokazené auto, televízor, práčka, ale aj zdravotné problémy alebo strata zamestnania niektorého člena rodiny“, uviedol analytický tím Poštovej banky. Zaujímalo nás teda, ako domácnosti dokážu zvládať takéto výdavky a keďže je obdobie letných dovoleniek v plnom prúde, pozreli sme sa aj na to, koľko Slovákov je schopných si raz za rok dopriať týždňovú dovolenku mimo domova. Údaje sme čerpali zo Štatistického úradu EÚ [Eurostatu].
Podiel našich domácností, ktoré nie sú schopné čeliť neočakávaným finančným výdavkom [38,9 %] je o niečo nižší ako európsky priemer. V únii ako takej totiž nedokáže čeliť nepredvídateľným výdavkom ešte o takmer percento viac domácností ako u nás, teda 39,8 %. V porovnaní s eurozónou sme na tom ale horšie, keďže v menovej únii nedokáže čeliť takýmto výdavkov v priemere „len“ 36,5 % obyvateľov.
Najväčší podiel domácností, ktoré sa nedokážu postaviť zoči – voči nečakaným výdajom, nájdeme v Maďarsku [až 76,1 %]. Približne dve tretiny takýchto domácností ale eviduje aj Lotyšsko a Chorvátsko. Naopak, nečakanými nákladmi sa nechá zaskočiť len 18,2 % Švédov a viac ako pätina Malťanov, Holanďanov, Luxemburčanov či Rakúšanov. Schopnosť čeliť nečakaným finančným výdavkom je v prípade jednotlivých národov ovplyvňovaná ich životnou úrovňou, vývojom nezamestnanosti, výškou príjmov, cenovou hladinou, ale i tendenciou sporiť.
Nečakané finančné výdavky sú postrachom najmä pre neúplné rodiny, teda pre jedného rodiča s dieťaťom, nakoľko im nedokáže čeliť až 65 % takýchto domácností. Neplánované výdavky ale predstavujú problém aj pre 56 % domácnosti, v ktorých žije sám jeden dôchodca. O moc lepšie na tom ale nie sú ani domácnosti s dvomi dospelými členmi, ktorí sa starajú o tri a viac detí. Neočakávaným výdavkom nedokáže čeliť až viac než polovica z nich. Naproti tomu, domácnostiam s 2 dospelými a 2 deťmi sa neplánované výdavky zvládajú ľahšie a problémy má „len“ 36 % z nich.
Aj dovolenka môže byť dôvodom na šetrenie. Leto a s ním súvisiace letné dovolenky sú práve v plnom prúde. Pre niekoho samozrejmosť, pre takmer polovicu Slovákov je však týždňová dovolenka mimo domova z finančného hľadiska nemysliteľná. Voľné dni tak trávia zvyčajne doma, prípadne na chalupe alebo u príbuzných. Z hľadiska európskeho porovnania je to dvanásty najvyšší podiel v rámci EÚ. V Rumunsku a Chorvátsku je podiel ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť zaplatiť týždňovú dovolenku mimo domova až vyše 70 %. V Maďarsku a na Cypre je podiel takýchto obyvateľov taktiež vysoký a dosahuje takmer 60 %. Spomedzi krajín V4 je situácia horšia ako u nás nielen v Maďarsku, ale aj v Poľsku, kde si takúto dovolenku nemôže dovoliť 53 % obyvateľov. Naopak, v susednom Česku si týždeň dovolenky mimo domova nemôže z finančného hľadiska dopriať „len“ 38 % obyvateľov a v Rakúsku ani nie pätina domácich. Na opačnom konci rebríčka sa nachádzajú škandinávske krajiny. Vo Švédsku si takúto dovolenku nemôže dovoliť len desatina obyvateľov, vo Fínsku je to približne 14 %.
Finančná rezerva, ktorú by sme si mali pravidelne vytvárať, nám môže poslúžiť na zaplatenie dovolenky, na opravu pokazeného auta či spotrebiča, ale aj v prípade choroby alebo straty zamestnania. Tieto a ďalšie iné okolnosti nám totiž môžu spôsobiť nečakané finančné výdavky. Vo všeobecnosti sa odporúča mať kvôli takýmto životným situáciám finančnú rezervu vo výške aspoň 3 až 6 mesačných príjmov.
