Slovenský europoslanec Miroslav Mikolášik pôsobiaci vo Výbore pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, ale aj vo Výbore pre regionálny rozvoj sa vyjadril k súčasnej situácii súvisiacej s imigrantmi. Podľa neho by každá slovenská farnosť mala prijať jednu rodinu utečencov.
Téma migrantov je v súčasnosti horúcou témou po celej Európe. Vnímate aj vy túto tému ako masovú?
Áno, je to masová téma. Odchádzajú ľudia, ktorí vedia, že Európska únia im poskytne veľmi štedré sociálne zabezpečenie. Zneužívanie sociálneho systému inými skupinami neprispôsobivých občanov tu bolo už aj v minulosti. Títo ľudia však prichádzajú do Európy a hľadajú lepší život tak, ako ho hľadali občania z Československa v ´68 roku. Tí hľadali často lepší život len ekonomicky. Jednoducho, aby za svoju prácu dostali lepšie peniaze. Rovnakí prichádzajú teraz k nám. Samozrejme, že sú medzi nimi príbehy, ktoré sú hrozné a srdcervúce. Máme povinnosť týmto ľuďom pomáhať, ako človek človeku. V tomto prípade ale vidíme, že EÚ, ktorá má systém voľného pohybu osôb, tzv. Schengenský systém, by mala mať vytvorený aj účinný systém kontroly ľudí, ktorí vstupujú do EÚ zvonku.
Dokáže nás Schengen ochrániť?
Vonkajšia ochrana hraníc Schengenu je nedostatočná. Ukazuje sa, že má silné diery, a že nedokáže zadržať masu imigrantov, ktorí denne prekračujú hranice ilegálnym spôsobom. Či už hovoríme o južných hraniciach Grécka, Talianska, Malty či Cypru, kde prichádza najviac migrantov masívne na člnoch zo severnej Afriky. Niektorí sú zachytávaní, identifikovaní a kontrolovaní, no a niektorí prechádzajú pomimo systémov. Videli sme ako sa obrovské počty imigrantov dostali cez Grécko, Macedónsko, Srbsko, Maďarsko a teraz môžeme vidieť, ako sa snažia dostať do Nemecka.
Prečo práve Nemecko?
Je pre nich symbolom prosperity a atraktivity. Nemecký sociálny systém je tiež pomerne štedrý a zo skúsenosti ľudí, ktorí tam sú už vedia, že tam budú mať najlepšie možnosti sa usadiť. Ako slovenský občan konštatujem, že Slovenská republika nie je cieľovou krajinou imigrantov. O Slovensku vedia málo a neplánujú sa tu usadiť, čo znamená, že ani neplánujú využívať slovenský sociálny systém, ani nežiadajú o politický azyl.
Prečo si myslíte, že títo ľudia neputujú do bohatých arabských krajín?
Je to kvôli tomu, že ich sociálne systémy nie sú tak prepracované. Rôzne sociálne dávky, dávky v nezamestnanosti, ktoré EÚ poskytuje podľa mňa v Saudskej Arábii či Kuvajte nie sú. Hoci tieto krajiny majú pomerne vysoké zisky, v sociálnej oblasti nemajú prepracovaný systém. Je to paradoxné, pretože tam by imigranti nemali ani rečovú bariéru, ani kultúry šok. Je zaujímavé, že tie krajiny o to nejavia záujem, ale ani masy utečencov sa týmto smerom neuberajú. Európa je pre nich „zasľúbenou zemou“ kam putujú. Majú vytipované tri–štyri najatraktívnejšie krajiny, okrem Nemecka je to Švédsko, Francúzsko a Veľká Británia.
Čo si myslíte o situácii, ktorá v Európe vznikla? Ako sa s ňou vysporiadať?
V minulom roku, 25.novembra, som sledoval prejav svätého otca Františka. On už vtedy poukazoval na drámu imigrantov , ktorí často prichádzajú o život práve preto, že im nikto nepodal pomocnú ruku. Svätý otec aj nedávno vyzval svojich veriacich, že by mali ukázať ľudskú tvár. Spočívalo to v tom, že žiadna farnosť by nemala mať problém prijať jednu rodinu utečencov. Na Slovensku je vyše tri tisíc obcí, pričom v každej je nejaká farnosť. Nemali by sme mať mentálnu ani materiálnu zábranu prijať jednu rodinu na jednu obec na Slovensku, len z titulu výzvy hlavy katolíckej cirkvi. To by bolo tri tisíc rodín. Táto výzva sa mi zdá byť veľmi triezva a realizovateľná. Na druhej strane v plnej nahote ukazuje trápnosť postoja našej vlády, a konkrétne aj premiéra Fica, ktorý zubami nechtami bráni pozíciu, že Slovensko príjme maximálne 200 utečencov. Myslím si, že Slovensko je schopné absorbovať oveľa väčšie množstvo utečencov a nič nám nebráni vybrať si z tých utečencov napríklad kresťanov. Nie som proti tomu prijať aj iných, ale keď už sa chceme obávať toho, či sa tí ľudia budú vedieť lepšie integrovať, tak tí, ktorí majú v sebe kresťanstvo, by sa na Slovensku možno sociálne a kultúrne lepšie integrovali. Aj teraz poznám na Slovensku ľudí z Afganistanu a iných krajín, ktorí sú lekári a inžinieri, a nie sú kresťania, no napriek tomu normálne fungujú. Založili si tu rodinu, čestne pracujú na Slovensku už celé desaťročia a nikomu to nevadí, ani to pre nikoho nepredstavuje žiadnu hrozbu.
Vieme, že aj kedysi boli vojny, napríklad v krajinách bývalej Juhoslávie, kedy ľudia tiež utekali zo svojich domovov, ale počas tých rokov to nebolo také masové. Prečo teraz áno?
Myslím si, že to zapríčinilo viacero faktorov. Je to aj určitá vlna podporovaná aj tými, ktorí sa na tomto sociálnom pohybe obohacujú. Myslím celé skupiny prevádzačov a ľudí, ktorí zneužívajú biedu týchto utečencov. Málo si uvedomujeme, že ľudia v Iraku a najmä v Sýrii sú konfrontovaní s tým, že sa ráno zobudia a nemajú žiadnu prácu, nemajú čo jesť, nemajú vyhliadku žiadnej budúcnosti. Nevieme si predstaviť aké hrôzy zažívajú denne a nakoniec vyhodnotia svoju situáciu tak, že musia putovať tam, kde budú mať možnosť sa zamestnať a mať strechu nad hlavou. Sám som mal možnosť cestovať do Libanonu, kde som navštívil utečenecký tábor a hovoril s utečencami a príbehy, ktoré som počul boli hrozné.
Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedal europoslanec Miroslav Mikolášik.