EuropskeNoviny.sk
Ak má prísť recesia, nech aspoň nie je zle, povedalo si Taliansko a opäť vytiahlo už viac krát prepieranú tému – celoeurópsku schému pre poistenie v nezamestnanosti. V Európe by vraj mal byť väčší pokrok smerom „ku solidarite a zdieľaniu rizika“. Je to téma, ktorá prirodzene patrí k budovaniu európskeho superštátu. Len zaujímavé je, že ju väčšinou vytiahnu tí, ktorí stoja na strane prijímateľov solidarity – a rozdávačov rizika…
Starý krízový oriešok sa však nepodarilo rozlúsknuť – peniaze netečú ďalej do ekonomiky
Kvantitatívnemu uvoľňovaniu sa podarilo ďalej tlačiť na nízke úrokové sadzby štátnych, ale aj korporátnych dlhopisov (napríklad GDF Suez na jar predal dlhopis s nulovým kupónom). Starý krízový oriešok sa však nepodarilo rozlúsknuť – peniaze netečú ďalej do ekonomiky. Pôžičky snefinančnému sektoru ostávajú pod úrovňou roku 2011. Dôvody asi najlepšie zhrnul Kurt Bock, CEO chemickej korporácie BASF: „Lacné peniaze nás nemotivujú investovať… investície orientujeme smerom k potenciálnemu rastu a vyhliadky na rast v Európe sú veľmi mierne.“ Banky aj korporácie sa boja rizika a radšej sedia na hotovosti (držanie hotovosti v európskych nefinančných inštitúciách od roku 2008 narástlo o 40 %), vyplácajú vyššie dividendy, znižujú svoje prepákovanie, či robia spätné odkupy vlastných akcií. Ten výrok nebol ale úplne presný – aj sa investuje. No len do dlhopisov s vysokým ratingom. Tými sú často štátne dlhopisy, čiže sa investuje do dlhov členských krajín.
EÚ sa tomu snaží čeliť zlepšením kapitálového trhu v Európe, ktorý by znížil závislosť firiem na bankovom financovaní. Ak bude zle, hasiť bude znovu ECB. Ale ako? Centrálna banka zahrala už prakticky všetky štandardné aj neštandardné karty, ostáva len zvýšiť agresivitu. Opäť sme skončili pri starej dobrej téme monetárnej politiky. Ktoré peniaze ECB budú dobré, a ktoré zlé?
Komentár pripravil Martin Vlachynský, INESS.
