EuropskeNoviny.sk
NEMECKO: Popredné ekonomické inštitúty v Nemecku zhoršili tohtoročný výhľad rastu najväčšej európskej ekonomiky na 1,8 % zo skoršie prognózovaných 2,1 %. Rovnakým tempom by mal HDP rásť aj v budúcom roku. Motorom rastu má byť súkromná spotreba podporená nízkou nezamestnanosťou a vyššími mzdami. Inštitúty v treťom kvartáli očakávajú posilnenie výkonu ekonomiky Nemecka o 0,4 %, keď služby a maloobchod pravdepodobne dokážu kompenzovať utlmenú priemyselnú produkciu. Zotavenie v eurozóne má podporiť nemecký export, spomalenie na rozvíjajúcich sa trhoch vrátane Číny však bude pravdepodobne brzdou. Preto možno očakávať, že vývozy porastú iba miernym tempom. Nemecký export aj import v auguste prudko oslabil. Objem vývozu medzimesačne klesol o – 5,2 % na 97,7 mld. EUR. Zaznamenal tak najstrmší prepad od januára 2009, kedy kulminovala globálna finančná kríza. Výrazne oslabili aj dovozy, keď sa ich objem zmenšil o 3,1 mld. EUR na 78,2 mld. EUR. Pod slabšie výsledky v ôsmom mesiaci sa mohol podpísať veľký počet dovolenkových dní. V auguste však oslabili aj priemyselné objednávky aj produkcia, čo naznačuje, že najväčšia európska ekonomika začína pociťovať negatívne dopady spomaľovania na rozvíjajúcich sa trhoch. Súčasná imigračná kríza môže mať na ekonomiku pozitívne dopady, kľúčové však bude, aby sa utečencov podarilo integrovať na trhu práce. Inštitúty očakávajú, že do Nemecka príde tento rok 900 tis. imigrantov a ďalších 600 tis. pribudne v budúcom roku.
GRÉCKO: Grécky parlament vyslovil v uplynulom týždni dôveru novej vláde premiéra Alexisa Tsiprasa. Pri hlasovaní v 300 – člennom parlamente kabinet podporilo všetkých 155 koaličných poslancov. Premiér vyhlásil, že krajina musí dokončiť prvú revíziu záchranného programu v novembri, aby bolo možné začať rozhovory o úprave dlhu ešte v tomto roku. Atény dúfajú, že odľahčenie dlhového zaťaženia prispeje k tomu, že sa krajina v roku 2017 vráti na kapitálové trhy.
„Grécko v návrhu rozpočtu na rok 2016 dodržalo ciele stanovené v programe pomoci od medzinárodných veriteľov,“ uviedol analytický tím Poštovej banky. Rozpočet počíta s tým, že ekonomika v budúcom roku oslabí o – 1,3 % a v roku 2017 sa vráti k rastu. Návrh predložený do parlamentu ráta s tým, že Grécko zaznamená v tomto roku deficit primárneho rozpočtu na úrovni 0,24 % HDP a v budúcom roku by mal primárny rozpočet skončiť v prebytku na úrovni 0,5 % HDP. Do bilancie primárneho rozpočtu sa nezapočítavajú náklady na obsluhu dlhu. Dlh centrálnej vlády by mal v roku 2016 dosiahnuť svoj strop vo výške 197,7 % HDP, vrátane nových úverov zo záchranného programu dohodnutého v auguste. V rozpočte sa uvádza, že ekonomika by mala v tomto roku oslabiť o – 2,3 %, hoci predstavitelia krajiny hovoria o tom, že recesia by mohla byť miernejšia a údaje by mohli byť upravené v konečnej podobe rozpočtu.
EUROZÓNA: Podľa indexu dôvery investorov, ktorý zostavuje agentúra Sentix sa nálada investorov v eurozóne v októbri zhoršila, keďže ich znepokojilo spomalenie nových trhových ekonomík. Spomínaný index poklesol na úroveň 11,7 bodu zo septembrových 13,6 bodu a dostal sa tak na najnižšiu úroveň od januára. Pozitívom je, že je mierne vyšší, než očakával trh [11,6 b.]. Agentúra Sentix uviedla, že október stále nepriniesol obrat v ekonomických očakávaniach, v ktorý všetci dúfali a západné hospodárstva sledujú negatívne signály z nových trhových ekonomík. Dodala tiež, že napriek programu nákupov dlhopisov zo strany ECB a podpory zo strany slabého eura a nižších cien surovín pokračuje oslabovanie ekonomických ukazovateľov eurozóny.
