Rastúce využívanie dronov na komerčné aj rekreačné účely si vyžaduje prijatie opatrení a rozvoj technológií, ktorých cieľom by mala byť ochrana súkromia, osobných údajov a zaistenie bezpečnosti. Vyplýva to z nelegislatívneho uznesenia, ktoré vo štvrtok schválil Európsky parlament. Budúce pravidlá by tiež mali podľa poslancov uľahčiť stíhanie osôb, ktoré využívajú bezpilotné lietadlá na páchanie trestnej činnosti.
“Kľúčovým slovným spojením v názve [uznesenia] je bezpečné používanie dronov. Nechceme zviazať ruky regulátorom, ani byť príliš normatívni. Chceme však poskytnúť rámec, v rámci ktorého by mohla Komisia, členské štáty EÚ a ďalšie zainteresované subjekty postupovať,“ uviedla spravodajkyňa Jacqueline Foster (ECR, UK), ktorej nelegislatívne uznesenie poslanci schválili pomerom hlasov 581 (za): 31 (proti): 21 (zdržalo sa hlasovania).
Drony by podľa poslancov mohli mať v budúcnosti rôznorodé využitie, vrátane bezpečnostných kontrol a monitorovania infraštruktúry (železničné trate, priehrady a elektrárne), posudzovania rozsahu a dopadov prírodných katastrof, vykonávania operácií presného poľnohospodárstva (napríklad postrek plodín), mediálnej (napríklad filmovej) produkcie či doručovania balíkov.
Parlament vidí v odvetví diaľkovo riadených leteckých systémov (RPAS) veľký potenciál hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest. Poslanci sú však zároveň presvedčení o potrebe vyriešenia otázok bezpečnosti, ako aj ochrany údajov a súkromia.
Rozvoj technológií na zaistenie bezpečnosti a súkromia a proti nelegálnemu použitiu
Uznesenie vyzýva na zavedenie vhodných politík na ochranu súkromia a zaistenie ochrany údajov. Drony by podľa poslancov mali byť vybavené identifikačným čipom a mali by byť zaregistrované, aby sa uľahčilo prichytenie osôb, ktoré ich využívajú na aktivity porušujúce platné právne normy v oblasti ochrany súkromia a osobných údajov alebo páchanie inej trestnej činnosti. ID čipy by tiež pomohli pri vyšetrovaní nehôd a riešení otázok občianskoprávnej zodpovednosti.
Parlament vyzval Európsku komisiu, aby podporovala rozvoj technológie zisťovania a vyhýbania sa (detect and avoid) ďalším objektom vo vzduchu alebo na zemi. Drony, ktoré dokážu zaletieť za hranicu vizuálneho kontaktu, by mali byť touto technológiu vybavené povinne, uvádza sa v uznesení.
Poslanci tiež žiadajú podporu zo strany EÚ pre rozvoj technológie geofencingu, ktorá by mala zabrániť dronom vstupovať do bezletových zón – napríklad v okolí letísk a elektrární.
Uľahčenie cezhraničného predaja a údržby dronov
Členské štáty si spravidla navzájom neuznávajú národné povolenia pre využívanie dronov, čo komplikuje rozvoj európskeho trhu bezpilotných lietadiel a ich globálnu konkurencieschopnosť, uvádza sa v uznesení.
Poslanci preto podporili zámer Komisie navrhnúť komplexný regulačný rámec EÚ, ktorý by umožnil príslušným vnútroštátnym orgánom a kompetentným inštitúciám vykonávať overovanie a dohľad.
Bezpečnostné pravidlá by mali odrážať mieru rizika
Riziká spojené s prevádzkou dronov závisia od mnohých faktorov, vrátane rozmerov stroja či množstva obydlí v oblasti jeho využitia. Únijné pravidlá by preto podľa poslancov mali byť nastavené tak, aby zohľadňovali mieru rizika. Budúce právne predpisy by tiež mali jasne rozlišovať medzi profesionálny a rekreačným využívaním dronov, uvádza sa v schválenom texte.
Reakcie slovenských poslancov
„Výroba a predaj dronov v posledných dvoch rokoch dramaticky vzrástli. Tento segment trhu má veľký potenciál pre rast, a preto je potrebné, aby národná a európska legislatíva riešila pravidlá používania, bezpečnosti a ochrany súkromia ľudí,“ uviedol poslanec Branislav Škripek (ECR, SK).