EuropskeNoviny.sk
V krajinách, ktoré najviac postihla utečenecká kríza, je pomoc zo strany slovenských dobrovoľníkov často potrebná. Paradoxne sa stáva aj to, že štát, ktorý o pomoc požiada, nakoniec lekárom a záchranárom nepovolí vykonávať činnosť.
Slovenskí záchranári v Srbsku a Macedónsku zistili, že svoju pomoc poskytnúť nemôžu, hoci ich cesta bola naplánovaná a na príslušných úradoch v predstihu vybavená.
„Macedónsko, Srbsko ako krajiny, ktoré nie sú členskými štátmi Európskej únie, majú pomerne komplikovaný systém schvaľovania pôsobenie cudzích humanitárnych síl na svojom území. A to veľmi sťažuje operáciu,“vysvetľuje Vladimír Krčméry z Vysokej školy sv. Alžbety.
Viacero povolení
Slováci potrebujú hneď niekoľko povolení – na pohyb v hraničnom pásme, legálne pôsobenie, poskytovanie lekárskej starostlivosti.
„Napríklad v Chorvátsku a Slovinsku, v rámci Únie, získame dočasnú licenciu v priebehu 12 hodín,“ dodáva Krčméry.
U nečlenských krajín trvá vybavenie aj niekoľko dní. Nie vždy zaberá pomoc slovenskej ambasády či ministerstva zahraničných vecí.
„Na mieste nám povedali, že nám nič nedajú. Aj napriek tomu, že deň predtým tam bolo jedno úmrtie a dva pôrody v poli bez asistencie,“ hovorí koordinátor dobrovoľníckej pomoci Marek Kapusta.
Jasný postup
Slovensko má jasný postup v prípade, že by sa pre utečeneckú krízu dostalo do podobnej situácie ako Balkán a požiadalo by o pomoc záchranárov a lekárov z ďalších krajín Únie.
„Prichádzajú na naše územie, kde sú koordinovaní. Treba dodať, že je dobré, keď prídu k nám alebo my ich vysielame von, aby vedela daná krajina, kto k nim príde, ako príde, aby mohla byť súčinná s tými zložkami, ktoré sú domáce tak, aby nevzniklo viac škody ako úžitku,“ vysvetľuje hovorca ministerstva vnútra Petar Lazarov.
Viac informácií sa dozviete na spravodajskom portáli www.noviny.sk
