EuropskeNoviny.sk
Kauza troch Slovákov a komunistického poslanca Európskeho parlamentu Miloslava Ransdorfa, ktorí sa údajne vo Švajčiarsku pokúsili previesť dedičstvo po nacistickom pohlavárovi v hodnote viac ako 350 miliónov eur, musí mať v prípade jej potvrdenia okrem trestnoprávnej roviny dohru aj z hľadiska odškodňovania obetí holokaustu.
Napriek 70 rokom, ktoré uplynuli od skončenia nacistického šialenstva sa opätovne ukazuje, že hľadanie a konfiškácia krvavých majetkov z daného obdobia je stále sa nekončiaci proces. „Vrátenie peňazí pozostalým po obetiach môže pre nich predstavovať aj po takej dlhej dobe aspoň istú mieru satisfakcie,“ uviedla europoslankyňa Monika Flašíková Beňová. Tá je v súčasnosti viceprezidentkou organizácie, ktorá sa reštitučnými nárokmi obetí holokaustu v Európskej únii zaoberá.
Ukazuje sa, že prevody finančných prostriedkov nejasného pôvodu je nevyhnutné monitorovať a postihovať ešte prísnejšie. „Treba si zároveň uvedomiť, že zadržaní Slováci a asi aj komunista Ransdorf sú podľa dostupných informácií s veľkou pravdepodobnosťou len nastrčené figúrky,“ pripomenula poslankyňa. Podľa nej je preto nevyhnutné okrem ich potrestania odhaliť v prvom rade tých, ktorí za celým podvodom stoja. „Rozhodujúca tu bude samozrejme schopnosť efektívnej spolupráce spravodajských zložiek. Ak sa preukáže, že dané peniaze sú skutočne dedičstvom nacistického besnenia, spravíme všetko pre to, aby sa v prípade záujmu dostali k tým, ktorých predkovia za ne často museli položiť to najdrahšie čo mali,“ uzavrela europoslankyňa.
