EuropskeNoviny.sk
Po teroristických útokoch v Paríži Francúzsko požiadalo ostatné krajiny o pomoc, čím aktivovalo tzv. doložku o vzájomnej obrane, ktorá nebola ešte nikdy použitá. Vyvolalo to mnoho otázok o tom, čo sa bude teraz diať a akú úlohu tu bude zohrávať EÚ.
Doložka o vzájomnej obrane
Táto doložka bola zavedená v roku 2009 ako článok 42, odsek 7 Zmluvy o Európskej únii. V prípade, ak sa členský štát stane na svojom území obeťou ozbrojenej agresie, toto ustanovenie od ostatných členských štátov vyžaduje, aby mu poskytli svoju pomoc. Tá by mala byť v súlade so záväzkami, ktoré niektorým krajinám vyplývajú z ich členstva v NATO.
Na vykonávanie tejto doložky doteraz nebol prijatý žiadny formálny postup. Doložka výslovne nevyžaduje, aby bola táto pomoc vojenskej povahy. Spolupracovať tak môžu i krajiny ako Rakúsko, Fínsko, Írsko a Švédsko, ktoré majú politiku vojenskej neutrality.
Čo presne požaduje Francúzsko od ostatných členských štátov?
Potom ako Francúzsko 17. novembra požiadalo ostatné krajiny o pomoc, zorganizovalo s nimi bilaterálne rokovania o tom, ako konkrétne mu môžu pomôcť. Niektoré členské štáty súhlasili s tým, že sa pripoja k protiteroristickým operáciám v Iraku a Sýrii, iné prisľúbili, že zvýšia svoju prítomnosť v iných medzinárodných misiách, vďaka čomu môže Francúzsko presunúť svoje vojenské jednotky inde.
Úloha EÚ
Keďže o konkrétnej forme pomoci sa dohadujú členské štáty medzi sebou, EÚ tu má len obmedzenú úlohu. Môže však uľahčovať a koordinovať celý proces.
Vo svojom uznesení z novembra 2012 Parlament vyzval šéfku európskej diplomacie, aby predložila konkrétne opatrenia a pokyny na vykonávanie tejto doložky. Počas prebiehajúceho plenárneho zasadnutia budú poslanci rokovať o tom, či by tu EÚ nemala mať intenzívnejšiu účasť.
