EuropskeNoviny.sk
Akákoľvek európska legislatíva o virtuálnych menách by nemala byť nad rámec prevencie a boja proti kriminalite. Zhodli sa na tom viacerí odborníci, s ktorými v pondelok rokovali členovia hospodárskeho výboru. Počas debaty sa hovorilo nielen o výhodách a rizikách tohto spôsobu platieb ale i o revolučnej technológii, ktorá za tým stojí. O virtuálnych menách poslanci momentálne pripravujú správu, o ktorej by mal výbor hlasovať v apríli.
Digitálne krypto-meny
Virtuálne meny ako napríklad bitcoin umožňujú posielať peniaze bez sprostredkovateľa (banky). Využívajú šifrovaciu technológiu blockchain, ktorá pomáha budovať spoločnú a verejne prístupnú databázu transakcií (ledger) na prevenciu podvodov. Tým sa medzi predávajúcimi a nakupujúcimi vytvára dôvera, čím odpadá potreba tretej strany, ktorá by celý proces kontrolovala.
„Je tu veľa investorov, ktorí majú vysoké nádeje, že niektoré aplikácie tejto technológie sa stanú trhákom. Otázkou však zostáva, že ak dôjde k takémuto prevratu, či sme na takúto revolúciu ako vlády a zákonodarcovia dobre pripravení,“ hovorí parlamentný spravodajca Jakob von Weizsäcker (S&D, DE).
Výhody a riziká
Viacerí odborníci počas debaty spomenuli, že transakcie s virtuálnymi menami sú lacnejšie, bezpečnejšie a transparentnejšie. Primavera De Filippi, stála výskumníčka z Národného centra pre vedecký výskum v Paríži si myslí, že technológiu blockchain „možno považovať za istý druh regulačnej technológie, ktorá umožňuje transparentnejšie a efektívnejšie presadzovanie práva.“ Podľa jej slov to „rieši otázku, kto sleduje pozorovateľov.“
Virtuálne meny však so sebou prinášajú i množstvo výziev. „Spotrebiteľa až tak nechránia a existuje tu i riziko z hľadiska stability platforiem, kolísania cien a klasických cyber-útokov ako napríklad krádež, hackerstvo alebo strata,“ upozornil Olivier Salles z Európskej komisie.
Bitcoin bol častokrát spájaný rôznymi protizákonnými aktivitami, ako pranie špinavých peňazí či obchodovanie s ilegálnym tovarom. Jeho transakcie môžu byť totiž vykonávané anonymne.
Podľa Seana Ennisa, vedúceho ekonóma z OECD je však „hotovosť v skutočnosti oveľa anonymnejšou metódou.“ „Reťazec prevodu vlastníctva virtuálnej meny je verejne dostupný, čo umožňuje analyzovať obrovské množstvo údajov,“ vysvetlil. Podobný názor zastáva i Jeremy Millar z Magister Advisors, ktorý tvrdí, že „je ľahšie odhaliť podvody s bitcoinami ako s hotovosťou.“ Dodal pritom, že „bitcoin už nepatrí do komunity hackerov, ale prevádzkujú ho veľké firmy, ktorí sa snažia dodržiavať existujúce predpisy.“
Potrebujeme tu celoeurópsku legislatívu?
K otázke rozširovania európskej legislatívy ohľadne virtuálnych mien zaujala väčšina odborníkov opatrný postoj.
„Jednou z hlavných otázok nie je to, ako rýchlo a ďaleko budeme regulovať, ale ako správne monitorovať túto rýchlo sa vyvíjajúcu technológiu,“ povedal poslancom Olivier Salles. Komisia podľa neho momentálne zvažuje, či by sa mali virtuálne meny regulovať v rámci opatrení po parížskych útokoch.
Jeremy Millar si myslí, že „neexistuje základ pre všeobecnú reguláciu bitcoinu.“ Dodal však, že bitcoin by ako globálna sieť „mohol čerpať výhody z istej harmonizácie európskej politiky,“ ktorá by rozšírila jeho dosah.
„Primeraná regulácia je veľmi žiaduca,“ vyhlásil Dr. Thaer Sabri z Asociácie pre elektronické peniaze. Myslí si, že toto odvetvie podporuje reguláciu na predchádzanie finančnej trestnej činnosti.
„Ak zamýšľate navrhnúť legislatívne kroky, mali by ste sa pritom zamerať len na opatrenia proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu,“ povedal poslancom Sian Jones, spoluzakladateľ európskeho fóra pre digitálne meny a technológiu blockchain.
Spravodajca Jakob von Weizsäcker zdôraznil, že by sme tu nemali hovoriť o preventívnej regulácii ale skôr o preventívnom monitoringu.
