EuropskeNoviny.sk
Slovensko zastáva európske prvenstvo v počte štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja. Máme ich totiž najviac spomedzi všetkých krajín Európskej únie. Počas roka vďaka tomu nemusíme vstávať do práce až 15 – krát, toľko voľných sviatočných dní totiž máme. Bežných pracujúcich ľudí samozrejme toto číslo teší a len veľmi ťažko by sme sa lúčili s každým jedným voľným dňom. Všetci uvítame, keď sa náš pracovný týždeň skráti na štvordňový a najväčšiu radosť máme vtedy, keď sviatok „padne“ na piatok alebo pondelok a my môžeme vyraziť na predĺžený víkend. Čo na to ale hovorí naša ekonomika? Majú aj podnikatelia rovnakú radosť z voľných dní alebo by boli radšej, keby sa všetky sviatky zrušili?
Počet dní pracovného pokoja je často diskutovanou témou. Otázkou totiž je, do akej miery sviatky ovplyvňujú našu ekonomiku a či by zrušenie jedného alebo dvoch z nich prispelo k zvýšeniu výkonnosti ekonomiky.
Keby sme sa na to pozreli čisto matematicky, tak môžeme povedať, že za jeden pracovný deň slovenské hospodárstvo vyprodukuje viac než 300 mil. EUR. Je to hodnota nominálneho HDP prepočítaná na jeden pracovný deň. Takýto prepočet je ale veľmi zjednodušený a nemôžeme povedať, že zrušením jedného sviatku zvýšime HDP našej ekonomiky o vyše 300 mil. EUR. Jednotlivé firmy a podnikatelia totiž reagujú na voľné dni rôzne a niektorí z nich dokonca prosperujú. Niektoré podniky sa rozhodnú prerušiť počas sviatku svoju výrobu, iné ale fungujú tak ako zvyčajne. Okrem toho, znižovanie počtu sviatkov sa deje aj samovoľne, keďže každý rok pár sviatočných dní pripadne na víkend.
„Predpokladáme, že zrušenie jedného štátneho sviatku by veľa vody v ekonomike nenamútilo. S voľným dňom totiž firmy, podnikatelia či obchodníci rátajú a preto rozložia svoj výrobný proces tak, aby stihli vybaviť všetky objednávky včas,“ uviedol analytický tím Poštovej banky. Okrem toho platí, že nie všetky firmy sú počas dní pracovného pokoja zatvorené. Priemyselníci, ktorých výroba funguje takpovediac 24 hodín denne 7 dní v týždni, ju zvyčajne počas sviatkov neprerušujú. Títo podnikatelia by ale zrušenie sviatkov uvítali z hľadiska ušetrenia časti mzdových nákladov. Rovnako otvorené bývajú aj obchodné centrá, supermarkety a hypermarkety, teda spotrebitelia môžu zájsť do obchodu na nákup tak ako zvyčajne. Obchodníci dokonca z dní pracovného pokoja prosperujú, lebo ľudia ich často využívajú na nákupy a parkoviská pred obchodnými centrami bývajú preplnené. Rovnako „otvorení“ počas sviatkov často zostávajú aj malí predajcovia, živnostníci či poskytovatelia rôznych služieb, ktorí vsádzajú na to, že počas voľna majú ľudia čas využiť ich služby. Z voľných dní však profitujú nielen obchodníci, ale napríklad aj hotelieri, reštaurácie, kaviarne či prevádzkovatelia kultúrnych, rekreačných a športových zariadení. Aj na ich návštevu totiž sviatočné dni často využívame. A ak nám navyše sviatok poskytne možnosť predlženého víkendu, mnohí z nás to využijú aj na krátku dovolenku.
Zovšeobecnene môžeme povedať, že produkcia firmy nezávisí od počtu pracovných dní, ale od toho, koľko má zákazníkov a objednávok, teda od toho, či prosperuje. Ak sa firme nedarí, tak nebude jej produkcia a tržby vyššie len preto, že rok bude mať jeden pracovný deň navyše. Na dni pracovného pokoja sa zároveň môžeme pozerať aj z hľadiska produktivity zamestnancov. Voľný deň má priaznivý vplyv na zamestnancov, lebo si počas neho oddýchnu a ich výkonnosť je po návrate do práce vyššia. Zároveň ale platí, že všetkého veľa škodí. Teda aj príliš veľa sviatočných dní ekonomike neprospieva, pretože výkon ekonomiky závisí od práceschopnosti jej obyvateľstva a ním vytvorenej produkcie. Zvyšovanie výkonnosti našej ekonomiky a zároveň zvyšovanie našej životnej úrovne si teda vyžaduje pracujúcich obyvateľov a fungujúce hospodárstvo, a nie ekonomickú pasivitu.
