EuropskeNoviny.sk
V 90-tych rokoch väčšina vidiečanov v Poľsku nemala strednú školu. Dnes majú Poliaci štvrté najlepšie školstvo v Európe. A dosiahli to aj bez zvýšenia investícií do školstva.
Po páde komunizmu Poľsko začínalo na takmer rovnakej štartovacej čiare ako my. Možno aj horšie. Až 60 % Poliakov žijúcich vo vidieckych oblastiach vtedy nemalo strednú školu. O dvadsaťpäť rokov neskôr, v roku 2014 bol školstvo v Poľsku označené za štvrté najlepšie v Európe.
Školstvo v tejto krajine prešlo veľkú cestu a upútalo pozornosť odborníkov. V roku 2000 dosahovali poľskí študenti podpriemerné výsledky v testoch PISA v matemetike, čítaní aj prírodných vedách. V roku 2006 už dosahovali európsky priemer a v roku 2012 Poľsko obsadilo 9. miesto v prírodných vedách, 10. miesto v čítaní a 14. miesto v matematike. Poliaci totiž reformovali školstvo viac ako 15 rokov a to aj napriek striedaniu vlád a politikov.
Začali v roku 1999 zmenou štruktúry škôl. Základná škola trvá šesť rokov, z nej ide žiak na nižšiu strednú školu, ktorá trvá tri roky a na jej konci robí skúšku a môže pokračovať na štyri typy škôl. Môže ísť na trojročné lýceum (obdoba gymnázia), ktoré je ukončené maturou a pripraví ho na vysokú školu. Alebo na trojročné profilované lýceum s maturou, štvorročnú technickú školu s maturou a na dvojročnú učňovskú školu (s možnosťou dorobenia matury). Žiakov sa takto profilujú a zároveň majú stále možnosť ísť na vysokú školu.
V roku 2004 zmenili osnovy a určili v nich ciele, ktoré musia žiaci dosiahnuť a témy a oblasti, ktoré majú zvládnuť. Učiteľom prenechali voľnú ruku čo sa týka dosiahnutia cieľov a umožnili im tvorivo pracovať. V roku 2007 zas zefektívnili odmeňovanie učiteľov. To už nepodliehalo výlučne len počtu odučených hodín a rokom praxe, ale zohľadňovalo aj kvalitu a inovatívne metódy učenia, kvalifikáciu, skúsenosť a a výsledky. Školám tiež nový systém poskytol odmeny, ak dosiahli mimoriadne výsledky.
V tejto sérií reforiem Poliaci tiež zvýšili kapacitu a kvalitu materských škôl. Je treba povedať, že počas týchto rokov konštantne do školstva investovali rovnaké percento HDP. Áno poľská ekonomika síce rástla, ale to sa dá povedať aj o našej. My sme ale na rozdiel od Poliakov za ten čas nezaregistrovali žiadne výrazné úsilie o skvalitnenie školstva.
Riešení pre školstvo je veľa a každé vždy musí byť uspôsobené danej krajine v danom momente. Dánsko v čase krízy zvýšilo investície do školstva, aby pomohlo ekonomike. Estónci zas zmenili systém školstva ako súčasť ich premeny na informačnú ekonomiku. A Poliaci boli vynaliezaví a vedeli aj napriek nezvyšovaniu investícií zlepšiť svoje výsledky. A teraz je na nás, akú cestu pre školstvo si vyberieme. Najlepšie našu vlastnú, ktorá sa ale nebude báť inšpirovať od tých najlepších.
Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravil Branislav Gröhling, expert na stredné a odborné školstvo
