EuropskeNoviny.sk
Dôsledné fungovanie európskej pohraničnej a pobrežnej stráže a jej jednotiek je jedných z kľúčových nástrojov riešenia nepoľavujúcej migračnej krízy. Pri jej zriaďovaní je však potrebné dôsledne prihliadať aj na otázky zabezpečenia a garancie suverenity jednotlivých členských štátov.
Slobodný pohyb v rámci Schengenu nebude ďalej možný bez poriadnej ochrany vonkajšej hranice. Tá je nevyhnutná aj pre zaistenie bezpečnosti a súvisiacej dôslednej identifikácie prichádzajúcich osôb. Pomáhať má najmä krajinám čeliacim najväčšiemu náporu utečeneckej vlny. Tou je v súčasnosti predovšetkým Grécko. „Ide o dôležitú súčasť skladačky opatrení, ktorých výsledkom by malo byť, že európsky azylový systém nebude zaťažovaný špekulantmi, ale bude tu pre tých, ktorí pomoc skutočne potrebujú. Posilnenie úlohy EÚ a jej zodpovednej agentúry je však zároveň veľmi citlivou záležitosťou,“ priblížila poslankyňa Európskeho parlamentu Monika Flašíková Beňová.
Najpálčivejšiu otázku podľa nej predstavuje priame nasadenie a využívanie európskych pohraničných jednotiek. „Grécko je v súčasnosti kritizované, no problémom z hľadiska ochrany je samotný charakter jeho pobrežnej hranice, ako aj fakt, že ide o najkratšiu cestu z Turecka do výsostných vôd členského štátu EÚ,“ uviedla europoslankyňa. Ak štát prizná, že pomoc potrebuje a formálne sa o ňu uchádza, nasadenie jednotiek by malo byť samozrejmé. „Výzvou pre dohodu je však kompetencia, na základe ktorej by v prípade stráženia hraníc mohlo dôjsť k nasadeniu policajtov a vojakov bez žiadosti alebo súhlasu konkrétnej vlády či parlamentu členského štátu. Znamenalo by to výrazný, potenciálny zásah do jeho národnej suverenity, na ktorý nie sme pripravení,“ uzavrela Monika Falšíková Beňová.
