EuropskeNoviny.sk
Extrémna pravica v Európe má rôzne podoby. Praví Fíni, Švédski Demokrati či francúzsky Národný front si poväčšine vystačia s xenofóbiou, euroskepsou a radikálnym nacionalizmom; grécky Zlatý úsvit či ukrajinský Pravý sektor sa otvorene hlásia k neonacizmu a podobne rasisticky sa prezentuje aj maďarský Jobbik. Vo všeobecnosti môžeme v Európe hovoriť o krajne pravicových stranách a o vyhranených neonacistoch. Kotlebova ĽS-NS na Slovensku je bližšia skôr druhej spomínanej kategórii. Otvorené prejavy násilia jej členov, obhajoba Hiltera či glorifikácia fašistického vojnového štátu – to všetko je absolútne za čiarou aj z hľadiska západoeurópskej krajnej pravice.
Fašizmus a nacizmus – hnedá a hnedšia
Hovoriť o Kotlebovom hnutí ako neofašistickom je z politologického hľadiska úplne na mieste. Ani prívlastok neonacistický nie je irelevantný. Oba tieto pojmy vychádzajú z klasického politologického rozlíšenia, podľa ktorého sa zvyknú rozlišovať dve historické formy fašizmu, a to taliansky a nemecký. Prvému sa hovorí doslova fašizmus, pri druhom, radikálnejšom sa zvykne používať pojem nacizmus.
Taliansky fašizmus sa sprvoti otvorene nehlásil k rasizmu a jeho hlavné témy boli ultrakonzervativizmus, korporativizmus a zničenie liberálnej demokracie. Cieľom bolo popretie osvietenských ideálov slobody, rovnosti a bratstva a nahradenie ich militantnou a imperiálnou politikou, v ktorej sa ctí hierarchia, obeta a vojna. Heslom bolo vytvorenie totálneho štátu na čele s vodcom.
V prípade nemeckého fašizmu, takzvaného nacizmu, ide o ten najextrémnejší variant rasistickej ideológie, podľa ktorej treba likvidovať všetky rasy, ktoré nenapĺňajú ideál áriskej, respektíve nordickej čistoty. Zlikvidovaní či zotročení majú byť Židia, Rómovia, Slovania či iné etniká. Hitlerovi sa jeho perverzné predstavy čiastočne podarilo zrealizovať počas druhej svetovej vojny. Neofašisti sa otvorene k Hitlerovi nehlásia, fascinuje ich skôr ultrakonzervatívna nacionalistická a xenofóbna ideológia, podobná tej Mussoliniho. Neonacisti Hitlera priamo oslavujú a medzi ich rétorickú výbavu patrí napríklad želanie „bieleho“ dňa. V prípade Kotlebovcov existuje čoraz viac dôvodov hovoriť o neonacistoch, nie len o neofašistoch.
Fašizmus rovná sa pravicový extrémizmus
Pravda, mimo politológie sa pojem fašizmus používa širšie, na označenie celého spektra pravicového extrémizmu. Aj preto sa bežne používalo na označenie odbojárov počas druhej svetovej vojny pojem protifašistickí bojovníci a dodnes sa protifašistické hnutia označujú ako antifa. Nejde o odkaz na akýsi výlučný odpor voči talianskej forme fašizmu, nebodaj výlučne k Mussolinimu. Má sa na mysli odpor voči všetkým formám extrémnej pravice, a to predovšetkým voči nacizmu.
Slovenská verzia fašizmu je obzvlášť radikálna a obzvlášť nebezpečná. Jediné, čo nás môže zatiaľ ako-tak upokojovať, je, že podpora pravicových extrémistov sa na Slovensku zďaleka nepohybuje na tej istej úrovni, ako je to povedzme vo Fínsku, Švédsku, Francúzsku, Beneluxe či Rakúsku, kde krajne pravicové strany majú okolo 20-percentnú podporu… Napriek tomu je desivé, ako sa fašisti rozťahujú. Zatiaľ predstierajú, že nechcú návrat koncentrákov, ale o koncentrákoch najskôr nehovoril ani Hitler… Nemožno ich podceňovať, nech sa akokoľvek pretvarujú. Sú to fašisti a fašizmus je číre zlo.
Intelektuálne veličiny Kotlebovho hnutia
Pripúšťam, že ak by nešlo o takú vážnu tému, tak by sa dalo povedať, že zástupcovia Kotlebovej strany vzbudzujú skôr smiech. Televízne zábery 22-ročného paviána, čo nepríčetne vrieskal po rodine s deťmi, sú samozrejme odpudivé, ale samotné posolstvo tohto skinheada je skôr groteskné: vyčítať úbohej arabskej rodine okupáciu časti nášho územia zo strany Turecka spred niekoľkých sto rokov je pikantné nielen preto, že je to čisto šialené cestovanie v čase, ale aj preto, že Turci etnicky nemajú s Arabmi vôbec nič spoločné. Ale to chlapcovi s holou prázdnou hlavou nevysvetlíte. Pokrok je vôbec už to, že na rozdiel od kolegu Medveckého asi nikoho nezmlátil kvôli farbe pokožky… Možno má chlapec predsa len nádej, že sa zo svojej rasistickej choroby vylieči.
Ďalšia intelektuálna veličina Kotlebovho poslaneckého klubu síce nedokáže zložiť vetu o podmete a prísudku, ale tak veľmi sa cíti ohrozený demokraciou, že si do parlamentu nosí strelnú zbraň. Keby mu náhodou došli častice a citoslovcia, ktoré tvoria základný pilier jeho rečníckych kvalít, tak treba byť vždy pripravený zostreliť protivníka finálnym „argumentom“ – puf.
Oplzlí burani či útlocitné kvetinky?
Iný duchovný velikán zasa prirovnáva divadelné predstavenia platené z verejných zdrojov k súkromných svadbám a je presvedčený, že môže podľa ľubovôle zastaviť aj divadelnú hru – však aj svadobčania by tak urobili, ak by sa im nepáčila. Súkromné estetické predstavy neonacistov sú jedna vec a áno, ak sa im to páči, tak nech sa – pre mňa, za mňa – fotia aj nahí vo vani, hoci hajlovať by pri tom nemuseli. Ale pokiaľ sa na kultúrnych podujatiach používajú verejné zdroje, tak na estetické hodnotenia oplzlých fašistov, ktorí sa odrazu hrajp na útlocitné kvetinky, nikto nie je zvedavý a nie, nacisti nemajú právo zakazovať divadelné hry. Nikto toto právo nemá. Nuž, ale vysvetlite to chlapcom bez vzdelania a inteligencie.
Možno by sme sa mali v parlamente tešiť z toho, že týmto nie príliš chytrým chlapcom na čele s pomýleným stredoškolským učiteľom výpočtovej techniky vysvetlíme základné hodnoty, na ktorých stojí Európa, medzi ktoré chvalabohu nepatrí ani spochybňovanie holokaustu, ani rasistické želanie pekného „bieleho“ dňa, ani glorifikácia Hitlera a fašistického vojnového štátu, ani ďalšie neonacistické nechutnosti.
Učiť sa, učiť sa, učiť sa…
Ja osobne si dávam pioniersky záväzok urobiť za štyri roky popletených fašistov normálnych morálnych ľudí. Áno, chcem spraviť z Kotlebu slušného a vzdelaného človeka. Možno utópia. Ale aj tak verím, že vzdelanie oslobodzuje.
Verme, že aj ľuďom na Slovensku, ktorí sa necítia ako fašisti, no fašistov aj tak volili, dôjde, že urobili hroznú chybu. Ak sa nám podarí prevychovať a dovzdelať spratkov, čo ich dnes v parlamente akože reprezentujú, možno pomôžeme zastaviť fašizáciu slovenskej spoločnosti. Isté je, že fašizmus na Slovensku poraziť musíme. Vždy sme ho porazili a bude to tak aj tentoraz. Len by nemuselo tak bolieť, ako v tridsiatych a štyridsiatych rokoch 20. storočia. V Európe sa tejto hnedej oblude musíme postaviť všetci spolu. Inak to opäť môže bolieť…
Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravil poslanec NR SR a predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti, Ľuboš Blaha.
