EuropskeNoviny.sk
Chudoba v členských štátoch EÚ neustále narastá. Únia si stanovila ciele, prostredníctvom ktorých ju chce do roku 2020 znížiť. Podľa europoslankyne Anny Záborskej na to však nemá dostatočné kompetencie. Východisko z problému vidí v základných zmenách sociálnej politiky.
Aké kroky podstupuje EÚ v boji proti chudobe?
Na aprílovom plenárnom zasadnutí prerokovával Európsky parlament zaujímavú a iniciatívnu správu maďarského poslanca Tomáša Meseriča. Je to plnenie cieľa v oblasti boja proti chudobe s ohľadom na rastúce náklady domácností. Európska únia si dáva tieto ciele lebo napriek všetkým vymoženostiam, v ktorých žijeme, chudoba v EÚ narastá.
Majú tieto ciele niečo podobné s Lisabonskou stratégiou z roku 2010?
Rovnaké ciele ako v stratégii z tohto roku sú aj v stratégii 2020, čiže do roku 2020 znížiť počet ľudí, ktorí žijú v extrémnej chudobe. Únia má aj napriek tomu málo kompetencií v sociálnej oblasti, a preto bez efektívnych politík členských štátov sú jej opatrenia proti chudobe len veľmi málo účinné, a to je možno aj dôvod prečo sa v tejto stratégii, tak ako aj v tej prvej nedarí dosahovať stanovené ciele.
Aké iné faktory ovplyvňujú stanovené ciele v boji proti chudobe?
Na konferencii v Györi som upozornila na to, že jeden z dôvodov môže byť aj to, že mnohé členské krajiny vychádzajú zo životného minima, ktoré by malo pokryť ubytovanie, stravu, šatstvo, energie, lieky a podobne. Toto je vypočítané úradníkmi, no v konečnom dôsledku vidíme, že to nestačí na zachovanie ľudskej dôstojnosti, a preto som mala aj výhrady voči tejto správe, ktorú sme prerokovávali.
Čo by ste na nej zmenili?
Podľa mňa nie je riešením chudoby to, že tú chudobu rozdelíme na chudobu energetickú, potravinovú, zdravotnú, prípadne inú, ako to robí aj táto správa, ktorú sme schvaľovali. Myslím, že je treba zmeniť prístup a spôsob rozmýšľania o sociálnej politike. Najprv by sme si mali stanoviť minimálne štandardy pre ľudský život a až potom zobrať kalkulačku a začať vypočítavať koľko tento dôstojný život bude stáť, len tak môžeme dosiahnuť to, aby každý občan EÚ mal kde bývať, mal strechu nad hlavou, mal si za čo kúpiť jedlo, šaty, prípadne nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť alebo ak by potreboval finančné prostriedky na vzdelávanie.
Ako tento problém vidíte v spojitosti so súčasnou situáciou vo svete?
Je to citlivejšie, pretože v súčasnej dobe sa snažíme zabezpečiť aký taký dôstojný život pre chudobných ľudí, ohrozených ľudí, ktorí prichádzajú zo Sýrie alebo Iraku, čo je správne, ja s tým súhlasím, ale nedokážeme sa postarať o svojich vlastných občanov a myslím si, že to je aj jeden z dôvodov, prečo existuje nerovnosť sociálnych systémov, prečo je aj v tých chudobnejších krajinách a regiónoch určitá averzia a zvláštny spôsob posudzovania toho, že by sme mali pomáhať niekomu, kto je ohrozený chudobou alebo vojnou.
Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedala europoslankyňa Anna Záborská.
