Poslanci Parlamentu a zástupcovia Rady sa dohodli na poslednom pilieri štvrtého železničného balíka. Jeho cieľom je odstrániť prekážky, ktoré bránia vytvoreniu jednotného európskeho železničného priestoru.
Európska železničná sieť je v súčasnosti značne fragmentovaná. Členské štáty používajú odlišné bezpečnostné normy a technické systémy. Pri cezhraničných vlakových službách sú napr. potrebné bezpečnostné povolenia od viacerých odlišných vnútroštátnych orgánov. V dôsledku toho je vstup na železničný trh pre nových prevádzkovateľov železničnej dopravy a nové technické vybavenie zložitý a drahý.
Navrhovaný 4. železničný balík pomôže vytvoriť konkurencieschopnejšie železničné odvetvie s lepšími spojeniami medzi EÚ a jej susedmi.
Člen Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (Kresťanských demokratov) Wim van de Camp sa téme vyjadril nasledovne: „Bolo to ťažké. Rada odmietla sociálne záväzky členských štátov. Ďalším problémom bola otázka, za akých okolností možno priamo udeliť kontrakty nového železničného balíka, kde nejde o verejné zaobstarávanie, ale priame udelenie nového kontraktu.“
Rokovania o zlepšeniach železničných sietí v EÚ trvali štyri roky. Členovia snemovne riešili i to, ako zmeniť spôsob prideľovania zmlúv vo verejnom záujme. Podľa dohody prídu na trh noví operátori cez súťažné ponukové konanie, čím sa zrušia staré monopoly. Nechýba však výnimka, podľa nej môžu menšie členské štáty naďalej udeľovať kontrakty priamo. Rokovalo sa aj o predchádzaní konfliktov záujmov operátorov železníc a manažérov infraštruktúry, garancii zamestnaneckých práv a lepšom prístupe vysokorýchlostných vlakov.
Člen skupiny Progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente David-Maria Sassoli hovorí o tom, čo budú zmeny znamenať pre spotrebiteľov: „Budú mať viac možností výberu, čo je bežné vždy, keď sa trh otvorí. Budú si môcť vyberať medzi službami a možnosťami. Spoločnosti budú môcť poskytnúť širšie spektrum služieb.“
4. železničný balík podporuje novú politiku EÚ v oblasti transeurópskej dopravy, ktorá sa začala vykonávať 1. januára 2014. V rámci tejto politiky sa stanovuje 9 hlavných koridorov dopravnej siete na území EÚ, ktorých účelom je:
- odstrániť problematické miesta,
- vybudovať chýbajúce cezhraničné prepojenia,
- presadzovať integráciu rozličných druhov dopravy a ich interoperabilitu.
Zmeny budú platiť najskôr od roku 2033, členské štáty trvali na dlhom prechodnom období, kým budú platiť nové pravidlá.