EuropskeNoviny.sk
Aj v prípade ČNB prichádzajú do úvahy záporné sadzby
ČR: Guvernér českej centrálnej banky ČNB Miroslav Singer vyhlásil, že banka ma k dispozícií dostatok nástrojov, aby aj po skončení politiky slabšej českej koruny, dokázala čeliť tlaku špekulatívneho kapitálu. „Jedným z týchto nástrojov, ktorý by ČNB v prípade potreby mohla podľa slov Singera využiť, sú záporné úrokové sadzby. Viacerí predstavitelia ČNB sa ale v poslednom období nechali počuť, že stlačenie sadzieb do záporu považujú za málo pravdepodobné. Politiku záporných sadzieb uplatňuje aktuálne napríklad aj Európska centrálna banka, uviedol analytický tím Poštovej banky. ČNB v súčasnosti využíva politiku slabej českej koruny, ktorej bráni v posilňovaní pod úroveň 27,000 CZKEUR. Túto politiku českí centrálni bankári uplatňujú už od konca roka 2013.
MAĎARSKO: Rok 2018 bude pre Maďarsko volebným rokom a maďarská vláda má ambíciu znižovať verejný deficit aj počas volebného roka. Rozpočtový deficit by mal v roku 2018 dosiahnuť 1,8 % HDP z úrovne 2,4 % HDP v roku 2017. Podľa slov maďarského ministra hospodárstva Vargu je stále v hre aj nulový deficit, týka sa to však iba bežných výdavkov štátu a nie výdavkov na rozvoj a investície.
Maďarská centrálna banka znížila svoju hlavnú úrokovú sadzbu o 15 bázických bodov na nové rekordné minimum 1,05 %. Cieľom jej ostatného rozhodnutia je podpora ekonomického rastu a oživenie inflácie. Celková hladina cien v Maďarsku v marci klesla o – 0,2 %. Centrálna banka Maďarska už signalizovala, že úroky opäť zníži a viceguvernér Márton Nagy povedal, že slabší forint pomôže exportérom a podporí návrat k želanej inflácii. Minulý mesiac banka predpokladala, že inflácia v krajine v tomto roku bude na úrovni 0,3 % a v budúcom roku sa zrýchli na 2,4 %.
VEĽKÁ BRITÁNIA: Ak Briti odhlasujú odchod ich krajiny z EÚ, bude pre Britániu ťažšie financovať deficit bežného účtu platobnej bilancie, taktiež by sa mohla oslabovať libra. Minulý týždeň to uviedla Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj [OECD]. Organizácia zároveň varovala, že britská ekonomika by utrpela veľký negatívny šok. Do roku 2020 by, v prípade odchodu z EÚ, mala poklesnúť o – 3 %. Ak však krajina v EÚ ostane, mala by do roku 2030 britská ekonomika podľa OECD posilniť o 5 %.
GRÉCKO: Skupina ministrov financií krajín eurozóny [Eurogroup] sa stretne 9. mája, aby hovorila o Grécku. Predseda Európskej rady Donald Tusk cez týždeň uviedol, že ministri by mali počas niekoľkých dní stanoviť dátum stretnutia, aby sa zabránilo obnoveniu obáv spojených so schopnosťou krajiny financovať svoje potreby. Stretnutie totiž bolo naplánované pôvodne na 28. apríla, zasadnutie sa však zrušilo, keďže pokrok v rozhovoroch medzi veriteľmi a Gréckom sa považoval za nedostatočný. Atény s veriteľmi rokujú o reformách, ktoré je potrebné uskutočniť ešte pred vyplatením pomoci z tretieho balíka. Bez nových úverov bude Grécko nútené k nedoplatkom v rámci domácich platieb. V polovici júla sú taktiež splatné záväzky krajiny v hodnote 5 mld. eur.
