EuropskeNoviny.sk
„Asi nikoho neprekvapí ak povieme, že slovenskí priemyselníci sú ťahúňmi našej ekonomiky. V aktuálnej téme sme sa preto pozreli na to, do akej miery sa priemysel podieľa na tvorbe nášho HDP. Porovnali sme nás aj s ostatnými členmi EÚ a zostavili rebríček krajín podľa dôležitosti priemyslu v ich ekonomike. A zaujalo nás aj to, či majú ostatné odvetvia nášho hospodárstva čo povedať k tvorbe nášho HDP, alebo sa iba prizerajú kraľovaniu priemyselníkov. Údaje sme čerpali zo Štatistického úradu SR [ŠÚ SR] a Štatistického úradu EÚ [Eurostat],“ uviedol analytický tím Poštovej banky.
Z hľadiska podielu priemyselnej výroby na našom HDP môžeme Slovensko v podstate označiť za priemyselnú krajinu. Patríme totiž medzi TOP 10 krajín Európskej únie s najvyšším podielom priemyslu na celkovom hrubom domácom produkte. Za každé štvrté euro vyprodukované v ekonomike vďačíme priemyslu, ktorého podiel na vytvorenom HDP vlani dosiahol 22,8 %.
V rámci európskej 28 – čky nás predbehlo 6 krajín. Na prvom mieste sa umiestnila susedná Česká republika, kde priemysel vytvára takmer 30 % HDP, čo je najviac v rámci únie. Striebornú priečku obsadilo Slovinsko, v ktorom sa priemysel podieľa na HDP takmer štvrtinou. V prvej desiatke si našli miesto tie krajiny, v ktorých z priemyslu pochádza minimálne každé piate euro vytvorené v ekonomike. Túto „podmienku“ splnili aj všetky krajiny V4 a dokonca sa naši susedia umiestnili v rebríčku ešte pred nami. S výnimkou ČR ale významný náskok nezískali a podiel poľského či maďarského priemyslu na HDP krajiny je približne rovnaký ako u nás. Naopak, len minimálny podiel na HDP majú priemyselníci v Luxembursku a na Cypre, teda v krajinách ťažiacich predovšetkým zo sektora služieb.
V hornej polovici rebríčka sa až na zopár výnimiek umiestnili hlavne krajiny s prívlastkom „nováčikovia únie“. Pôvodné členské krajiny EÚ sa vyznačujú skôr nižším príspevkom priemyslu k tvorbe HDP, ktorý ustupuje v prospech sektora služieb. S premenou vyspelých ekonomík na informačné a vedecké spoločnosti sa totiž do popredia dostávajú práve služby. Ruku k dielu však určite pridáva aj premiestňovanie výroby do menej vyspelých krajín vyznačujúcich sa napríklad lacnou pracovnou silou. Ani v tomto prípade však nemôžeme úplne zovšeobecňovať. Výnimkami sú totiž napríklad Nemecko, Írsko či Rakúsko, kde priemysel vytvára zhruba pätinu HDP.
Priemysel je tým odvetvím, ktoré sa najviac podieľa na tvorbe nášho HDP. Nie sú to však iba priemyselníci, z ktorých naša ekonomika „žije“. Takmer pätinu HDP vlani vytvoril veľkoobchod, maloobchod, doprava, ubytovanie a stravovanie. Práve tieto odvetvia v podstate reprezentujú spotrebu našich domácností. Pravidelne totiž chodíme nakupovať, cestujeme do práce a späť domov a aj tí z nás, ktorí nenavštevujú často reštaurácie a bary, aspoň občas „skočia“ na obedové menu do jedálne. Takto vytvárame dopyt, ktorý umožňuje firmám vyrábať či poskytovať služby a prispievať k tvorbe HDP. Trojku našich najvýznamnejších hospodárskych odvetví dopĺňa sektor verejnej správy, povinného sociálneho zabezpečenia, obrany, vzdelávania, zdravotníctva a sociálnych služieb, ktorého podiel na produkcii našej ekonomiky vlani dosiahol 12 %.
Len približne 3 až 4 % – ný podiel na tvorbe nášho hrubého domáceho produktu mali v roku 2015 činnosti v oblasti umenia, zábavy a rekreácie, ale aj poľnohospodárstvo či finančníctvo a poisťovníctvo.
