EuropskeNoviny.sk
To, čo sme už dlhší čas predpokladali a predpovedali sa začína napĺňať: rozklad a zánik Európskej únie (ďalej len EÚ). Tých, ktorí politiku sledujú pozorne a stav sveta analyzujú objektívne, Brexit – odchod Británie z EÚ neprekvapuje; len potvrdzuje ich doterajšie úvahy a argumenty. Európska únia je umelý štátny útvar, akési spoločenstvo štátov so všetkými atribútmi federatívneho štátu: s parlamentom, vládou-komisármi (pekne po boľševicky) „prezidentom“, ústrednou štátnou bankou a menou, vyslancami-emisármi a súdmi, menovite aj Najvyšším súdom (Cour de Justice) a ostatným, všetko zabaleným do oficiálnej federálnej modrej vlajky. Chýba mu len spoločná federálna armáda, ktorú však dokonale supluje armáda, resp. armády NATO. Tento štátny útvar, samozrejme, vydáva záväzné právne predpisy, ktoré sa snaží presadzovať pokutami, sankciami, vyhrážkami a nátlakom na „podriadené“ zložky federácie – európske národné štaty, ich vlády a organizácie. Počatie EÚ bolo zdĺhavé a jej vývoj zložitý, ale tým sa tu nebudeme zaoberať. Len ešte poznamenávame, že trváme na našom neoblomnom presvedčení, že EÚ sa rozpadne, bez stopy zanikne.
Toto zložité, ale údajne vydarené manželstvo pred pár dňami utrpelo prvú ranu, keď sa jeden z partnerov rozhodol požiadať o rozvod- odchod zo zväzku. Zatiaľ zahlásil ešte len úmysel, takže rozvodové konanie sa môže, ale nemusí, konať. Takže, zatiaľ rozvod len hrozí, ale my sa budeme vecou zaoberať tak, ako by už k nemu došlo; teda, že Británia EÚ opustila. Mnohí Briti si s úľavou vydýchnu, iní majú strach z budúcnosti. Ako to všetko dopadne ukáže len čas.
Aký dopad to má, resp.bude mať, na druhú stránku tohoto nevydareného manželstva, na ostatné krajiny/štáty EÚ. To bude všelijaké, podľa toho o ktorý štát, resp. národ, pôjde. Budúcnosť bude istotne iná pre Nemecko a Francúzsko a iná pre Grécko, Maďarsko a Slovensko. Nás zaujíma predovšetkým naša budúcnosť, náš osud. Sú základné dve možnosti: Buď sa rozpadne zvyšok Európskej únie, teda EÚ zanikne a s tým aj členstvo Slovenska v nej, alebo EÚ bude pokračovať v obmedzenej forme, kedy len niektoré štáty z nej vystúpia, konkrétne aj Slovensko. Čo ho čaká potom, nikto dnes nevie, len môže špekulovať, uvažovať. Napríklad, Dr. Milan Janičina v nedávnom článku predniesol tri možné situácie, všetky pre Slovensko viac-menej nepriaznivé. Ide o vzťahy samostatného Slovenska so susedmi, s Maďarskom, Českom a Poľskom, dokonca aj s Ukrajinou. Ten pisateľ vidí budúcnosť Slovenska dosť čierne. Možno sú jeho obavy opodstatnené. V každom prípade je treba ich brať do úvahy.
Stručne sa k nim vyjadrím v opačnom poradí:
1. Projekt Medzimoria: Federácia štátov od Baltického mora k Jadranu, teda dnešná Vyšehradská štvorka plus nejaká Juhoslávia. Neviem, kto s takouto možnosťou počíta, ale mne sa nezdá realistická. Keby k takejto alternatíve aj došlo, prepokladajme, že by to fungovalo nejako tak ako dnes vyšehradský neformálny spolok, ktorý neohrozuje suverenitu žiadneho z „členov“. Prejsť na nejaký model Mini-EÚ je myšlienka veľmi nelákavá. Som presvedčený, že poľsko-maďarská hranica na území dnešného Slovenska vôbec neprichádza do úvahy; len ak by Slováci totálne kapitulovali, čo sa v novodobých slovenských dejinách nestalo. Už je len akademická otázka, či by v takom prípade Slovensku pripadlo aj historické čisto slovenské (uhorské) územie hornej Oravy a Dunajeckého Spiša, dnes okupované Poľskom.
2. Obnovenie Česko-Slovenska. Táto alternatíva je skôr možná, lebo na Slovensku ešte stále prežívajú takéto nostalgické tendencie. Žiaľ, viacerí Slováci lamentujú nad zánikom spoločnej republiky, akoby si Slováci sami nevedeli vládnuť, a to lepšie ako im vládli Česi, resp. ich lokaji „čechoslováci“. Verím však, že väčšina Slovákov dnes predsa-len stojí za svojim štátom, aj keď jeho skutočná suverenita, vzhľadom na členstvo v EÚ a NATO je pochybná. Veď po zániku Česko-Slovenska Slovensko bolo po učitý čas suverénnym štátom, až kým sa nepripojilo k EÚ.
3. Obnovenie suverenity Slovenskej republiky – vystúpenie z EÚ. České chúťky okupácie západného Slovenska až po Trenčín je veľmi nerealistická obava. To by sme skôr mi, Slováci, mohli mať chúťky pričleniť si opät územie moravského Slovenska, Slovácka, s ktorým sme pred tisícročím tvorili jeden štát pod vedením nášho kráľa, nitrianskeho Svätopluka. Nemusíme si kaziť hlavu ani starosťou, žeby Ukrajinci vtrhli na Slovensko a zabrali Priašiv a územie až po Piprad. Oni majú dnes iné starosti s vlastnou krajinou a s Rusmi.
Otázka maďarskej útočnosti je vážna a s ňou by sa mali Slováci v plnej miere zaoberať. Maďari sú agresívni, ale aj oni môžu uhrať len toľko, koľko im súper dovolí, čo sa včera na majstrovstvách Európy ukázalo na ich fotbalovej porážke 4:0 Belgickom. Každý je silný a úspešný len potiaľ pokiaľ mu to súper dovolí. Na útok potrebuje útočná armáda / krajina niekoľkonásobnú číselnú prevahu, ktorú Maďari majú zhruba len 1:2. O odhodlaní a chrabrosti obráncov vlasti voči agresorovi hovoria mnohé príbehy našich ruských bratov vo Veľkej vlasteneckej, 2. svetovej vojne. Prečo by sme my, Slováci, mali bojovať, ak by bolo treba, menej chrabro a odhodlane ako bojovali Rusi? Tí aj dnes čelia mnohonásobnej presile agresorských síl NATO a predsa nekapitulujú, ale sa pripravujú na zdrcujúcu odvetu… Či dnes už pre nás neplatí to naše povstalecké „mor ho“, mor nepriateľa, a slová básnika, „voľ (radšej) nebyť ako byť otrokom“? Veď v marci 1939 s malou a slabou armádou sme sa vedeli postaviť na odpor útočiacim Maďarom a zastavili sme ich… Ači sme dnes menej chrabrí? Je samozrejmé, že vzhľadom na vlastizradné skutky niektorých slovenských politických (i vojenských?) kruhov sme sa prakticky pripravili o bojaschopnú armádu. To sa však dá rýchlo napraviť, ak by bolo treba. Okrem toho, zdôrazňujeme, že sa v budúcnosti, a to čím skôr, s našou obranou musíme orientovat na bratské slovanské Rusko, mocnú to zem. Tiež je na mieste otázka, či dnešní Maďari majú, resp. by mali, chuť na rozpútanie vojny s hocikým, trebárs „len“ s takým Slovenskom? Dá sa dôvodne pochybovať. Tento faktor, strach z Maďarov, nesmie prevážiť našu vôľu po reálnej slobode, suverenite Slovenskej republiky oslobodenej od bruselského / EÚ útlaku. Veď v súčasnosti u nás nevládne s plnou mocou ani Slovenská národná rada (NRSR) ani vláda, ale bruselskí byrokrati a vládcovia veľkých európskych zemí, o Spojených štátoch amerických nehovoriac.
Z tejto odpornej šlamastiky sa musíme dostať! Skôr alebo neskôr, ale radšej skôr. Každý deň strávený v poddanstve je stratený. Lebo len ten je hodný slobody kto, ako povedal básnik, „slobodu zná vážiti každou“! Sloboda je nedeliteľná. Alebo je, alebo jej niet. Sloboda nemôže byť deliteľná, federalizovaná, ako sa nám snažia nahovoriť bruselskí mocipáni a ich domáci slovenskí prisluhovači – príživníci.
Vezmime si príklad od Angličanov / Britov a zhodením jarma EÚ z našich ubolených pliec privítajme čím skôr našu Slobodu – nezávislosť!
JUDr. Ján Zvalo
Ottawa, 27. 6. 2016
