EuropskeNoviny.sk
Slovenský europoslanec Miroslav Mikolášik zhrnul správu o stave Európskej únie, s ktorou pred poslancami vystúpil predseda Európskej Komisie Jean-Claude Juncker. Okrem toho zhodnotil Junckerovo vedenie Komisie. Napriek viacerým pozitívam by podľa neho mnohé kompetencie mali ostať v rukách členských štátov.
Ako na vás pôsobilo vystúpenie predsedu Európskej komisie o stave EÚ?
Jean-Claude Juncker vystúpil so správou o stave Európskej únie pomerne pozitívnym spôsobom. Vieme v akom stave je Únia, no môžeme konštatovať aj kladné veci a nové plány, ktoré vyzerajú veľmi sľubne. Jednoznačne hovoril o tom, že sa Európa musí postaviť proti populizmu, proti teroristickým nebezpečenstvám. Pri tej príležitosti povedal aj to, že Frotex a Európska pohraničná a pobrežná stráž sa rozvíjajú správnym smerom. Aj ja si myslím, že hoci pomaly, ale predsa to začína prinášať konkrétne výsledky. Nie je to ideálne, imigranti budú stále prichádzať. Teraz si okrem gréckych ostrovov vyberajú aj južné pobrežie Talianska. Je nutné náš priestor slobody, demokracie a prosperity chrániť.
Ako je na tom podľa Junckera Únia po ekonomickej stránke?
Stav zadlženosti Európskej únie sa podľa neho znížil zo 4,9 % na 1,9 %. Je to stále vysoký stav zadlženosti, no významným spôsobom poklesol. Hovoril aj o Pakte stability. Ohlásených 315 miliárd na investičné stimuly a na rozbehnutie ekonomiky sa má navýšiť na 500 miliárd do roku 2020. To by významne zlepšilo sociálne parametre. Vyzdvihol aj fakt, že Európa kráča správnym spôsobom, keďže je proexportne založená pri utváraní zmlúv o voľnom obchode. Ak som správne zachytil, tak zmluvy o voľnom obchode s EÚ má už 140 krajín. V súčasnosti vstúpi do platnosti zmluva o voľnom obchode s Kanadou, ktorá má najvyššie parametre vzájomnej výhodnosti.
Poukázal predseda Komisie na nejaké nedostatky?
Pripomenul, že na to aké má Európa vysoké ambície v oblasti klimatických zmien, ako bojuje proti zvyšovaniu hladiny CO2, je podľa neho trápne, že ešte neratifikovala Parížsky klimatický dohovor. Zmienil sa aj o odvetví, ktoré je dôležité aj pre Slovensko, a to oceliarstvo. Povedal, že sám dvakrát rokoval s čínskymi partnermi o obmedzení dumpingových cien ocele, ktoré ohrozujú nielen nemecké, ale aj naše oceliarne. Okrem toho sa zastal poľnohospodárov a povedal, že nie je normálne, aby bola cena vody takmer vyššia ako cena za liter mlieka. Hovoril tiež o pomoci Grécku. Deti imigrantov sú totiž nezvestné, strácajú sa v systéme a už teraz nevieme o niekoľko tisícoch detí, ktorí neprišli s rodičmi a nevieme čo sa s nimi stalo. Juncker hovoril aj o zvýšení financovania obranných systémov Európy. Aj napriek úzkej spolupráci s NATO a so strategickými partnermi, musí mať sama Európa viac možností na obranu aj vojenskými prostriedkami.
Aké pozitíva pripisujete Junckerovmu vedeniu Komisie?
Odkedy funguje Junckerova komisia, znížila sa nezamestnanosť mladých ľudí. Juncker hovorí až o deviatich miliónoch mladých, ktorí sa zamestnali. Je to téma, o ktorej v Parlamente tiež často hovoríme a podporujeme kroky, ktoré by viedli k zníženiu nezamestnanosti mladých. Dobrou správou je aj to, že do roku 2025 bude do všetkých miest a obcí zavedený vysokorýchlostný internet v kvalite 5G. Juncker sa pochválil aj tým, že komisári cestujú po európskych krajinách, diskutujú s občanmi a prenášajú informovanosť medzi ľudí. Hovoril aj o tom, že bude ďalej pokračovať politika súdržnosti. Štrukturálne európske fondy v rámci politiky súdržnosti pomáhajú slabším krajinám, aj Slovensku. Premiér Fico priznal, že až 83 % minutých peňazí na Slovensku pochádza z EÚ. My si teda vieme vyprodukovať 17 % a keby sme mali len tie, boli by sme naďalej chudobnou a zaostávajúcou krajinou.
Ako vy vnímate fungovanie v Európskej únii?
Musím povedať, že sa mi páči, že je Slovensko v Európskej únii, no neželám si, aby bola Európska únia vnímaná ako jeden celistvý štát. Som za to, aby sa zachovali národné štáty, aby mnohé kompetencie zostali v právomoci národných štátov. Mám záujem aj o kultúrno-etické veci, ktoré nám Brusel nemôže diktovať. Okrem toho aj ďalšie kompetencie v oblasti školstva či zdravotníctva sú a mali by ostať v kompetencii národných štátov.
Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedal europoslanec Miroslav Mikolášik.
