EuropskeNoviny.sk
Jej cieľom je prekrútiť fakty, vzbudiť strach, vyvolať pochybnosti a rozdeliť EÚ. Únia by podľa poslancov mala na propagandu namierenú proti EÚ odpovedať posilnením svojej v súčasnosti malej pracovnej skupiny pre strategickú komunikáciu. Musí tiež prispieť k zvyšovaniu povedomia a vzdelávania – okrem iného v oblasti dejín, a podporiť internetové a miestne médiá, investigatívnu žurnalistiku a informačnú gramotnosť.
„Dostala som za úlohu popísať propagandu štátnych aj neštátnych aktérov. Boli sme svedkami jej premien. Čo sa týka Ruskej federácie, situácia je dnes jasná. Po [ruskej] anexii Krymu a agresii vo východnej časti Ukrajiny sú si mnohé krajiny plne vedomé jej dezinformovania a manipulácie. Aj táto správa bola v priebehu jej prípravy terčom nepriateľskej propagandy,‟ uviedla Anna Fotyga (ECR, PL), spravodajkyňa nelegislatívneho uznesenia, ktoré plénum schválilo pomerom hlasov 304 (za): 179 (proti): 208 (zdržalo sa hlasovania).
Európska únia musí podľa poslancov bojovať proti dezinformačným kampaniam a propagande krajín ako Ruská federácia a neštátnych subjektov, medzi ktoré patrí takzvaný Islamský štát, Al-Káida a ďalšie džihádistické teroristické skupiny.
Cieľom nepriateľskej propagandy namierenej proti EÚ a jej členským štátom je skresliť skutočnosť, vyvolať pochybnosti, rozdeliť členské štáty, vytvoriť rozkol medzi EÚ a jej severoamerickými partnermi, ochromiť rozhodovací proces, zdiskreditovať inštitúcie EÚ a podnietiť strach a neistotu medzi občanmi EÚ, uvádza sa v uznesení.
Snaha Ruska rozdeľovať
Kremeľ podľa poslancov začal stupňovať svoju propagandu proti EÚ v momente, keď Rusko anektovalo Krym a začalo s hybridnou vojnou v Donbase. Parlament v tejto súvislosti vyjadrili vážne znepokojenie nad rýchlym rozširovaním Kremľom inšpirovaných dezinformačných a propagandistických aktivít v Európe zameraných na oslabenie EÚ a zvýšenie vplyvu Ruska. Cieľom týchto aktivít je tiež vykresliť niektoré európske krajiny tak, akoby patrili do akejsi tradičnej ruskej sféry vplyvu, všíma si schválený text.
Uznesenie poukazuje na snahu ruskej vlády spochybniť demokratické hodnoty, rozdeliť Európu a vytvárať dojem zlyhávajúcich štátov vo východnom susedstve EÚ. Za týmto účelom využíva širokú škálu nástrojov a prostriedkov, napríklad expertné skupiny, osobitné nadácie (napr. Russkij mir), osobitné orgány (Rossotrudničestvo), viacjazyčné televízne stanice (napr. RT), domnelé tlačové agentúry a multimediálne služby (napr. Sputnik), cezhraničné sociálne a náboženské skupiny, prostredníctvom ktorých sa chce ruský režim predstaviť ako jediný obhajca tradičných kresťanských hodnôt, ale aj sociálne médiá a internetových trolov, konštatuje schválený text.
Uznesenie si tiež všíma financovanie politických strán a ďalších organizácií v EÚ zo strany Kremľa. Parlament v tejto súvislosti odsúdil ruskú podporu síl namierených proti EÚ, napríklad extrémne pravicových strán či populistických hnutí.
EÚ v hľadáčiku tzv. Islamského štátov
Nakoľko EÚ a jej občania sú hlavnými cieľmi takzvaného Islamského štátu (IŠ), poslanci vyzvali členské štáty na zintenzívnenie vzájomnej spolupráce s cieľom zamedziť náborom svojich občanov teroristickými skupinami a posilniť odolnosť svojich spoločností voči radikalizácii. Parlament tiež vyzval na vypracovanie stratégie proti úsiliu IŠ, ktorej súčasťou by malo posilnenie postavenia a zviditeľnenie umiernených moslimských vzdelancov s dostatočnou kredibilitou na delegitimizáciu propagandy tejto teroristickej skupiny.
Boj proti propagande: Podpora informačnej gramotnosti …
Boj s propagandou namierenou proti EÚ si podľa poslancov vyžaduje investície zamerané na podporu zvyšovania povedomia, vzdelávania, internetových a miestnych médií, investigatívnej žurnalistiky a informačnej gramotnosti. Tieto opatrenia by mali postupne pomôcť obyvateľom E Ú kriticky analyzovať obsah médií.
Poslanci tiež zdôraznili potrebu prispôsobovať komunikáciu konkrétnym regiónom a zabezpečiť prístup k informáciám v miestnych jazykoch.
… lepšia informovanosť o zločinoch komunistických režimov a …
Jednou hlavných stratégií Ruska je šíriť alternatívnu rétoriku založenú často na zmanipulovanom výklade historických udalostí a slúžiacu na odôvodnene ruských krokov a geopolitických záujmov. Parlament preto považuje za nevyhnutné zlepšiť prostredníctvom verejných kampaní a vzdelávacích systémov informovanosť o zločinoch komunistických režimov. Poslanci tiež požadujú vyššiu podporu pre výskumnú a dokumentačnú činnosť, a to najmä v krajinách, ktoré sú bývalými členmi sovietskeho bloku.
… intenzívnejšia strategická komunikácia EÚ
Parlament sa tiež zasadil za výrazné prehĺbenie spolupráce medzi EÚ a NATO v oblasti strategickej komunikácie. Poslanci zároveň požadujú posilnenie osobitnej pracovnej skupiny EÚ pre strategickú komunikáciu (East StratCom), ktorá v súčasnosti pozostáva z deviatich expertov v oblasti komunikácie, a podporu zvyšovania odolnosti médií v krajinách východného susedstva EÚ.
Reakcie slovenských poslancov
„Ruská a islamistická propaganda ohrozuje stabilitu a mier v Európskej únii. Nemôžeme proti nej bojovať nejakou protipropagandou, ale len poctivou politikou a otvorenou komunikáciou s ľuďmi. Úspech závisí len od vôle vlád členských štátov postupovať jednotne. V prípade tej slovenskej mám vážne pochybnosti, či takáto vôľa existuje,‟ uviedol poslanec Ivan Štefanec (EPP, SK).
„Šírenie zavádzajúcich informácií je extrémne nebezpečné. Ide o účinný nástroj destabilizácie a o podkopávanie demokracie, ktoré nemožno podceňovať. Je dôležité, že na úrovni EÚ prijímame konkrétne protiopatrenia. Rovnako dôležité je sústrediť sa na vzdelávanie, aby mladí ľudia dokázali informácie kriticky vyhodnocovať,‟ uviedla poslankyňa Jana Žitňanská (ECR, SK).
