Vďaka Európskemu sociálnemu fondu si v rokoch 2007-2013 našlo prácu takmer 10 miliónov obyvateľov Európy

Zo správy vyplýva, že do konca roka 2014 si vďaka podpore z fondu našlo prácu najmenej 9,4 milióna obyvateľov Európy. Ďalších 8,7 milióna získalo kvalifikáciu alebo osvedčenie. Iné pozitívne výsledky, ako je vyššia úroveň zručností, nahlásilo 13,7 milióna účastníkov.

Podľa hodnotenia poskytol Európsky sociálny fond v rokoch 2007 – 2014 nevyhnutnú podporu pri vykonávaní priorít členských štátov a EÚ v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu vrátane cieľov stratégie Európa 2020 a odporúčaní pre jednotlivé krajiny v rámci európskeho semestra.

Podpredseda pre euro a sociálny dialóg Valdis Dombrovskis uviedol: „Zo správy vyplýva, že vďaka Európskemu sociálnemu fondu si za sedem rokov našli prácu, získali nové zručnosti a kvalifikácie milióny Európanov. Európsky sociálny fond zohral dôležitú úlohu, pokiaľ ide o fungovanie trhov práce vo všetkých členských štátoch, pomohol zmodernizovať služby zamestnanosti, bol oporou pre vzdelávacie systémy a všeobecnú verejnú správu, ako aj pre najviac znevýhodnené skupiny v spoločnosti. Teraz by sme mali tieto skúsenosti zužitkovať pri investovaní do ľudského kapitálu Európy – pracujúcich, mladých ľudí a všetkých tých, ktorí si hľadajú prácu.“

Komisárka pre zamestnanosť, sociálne záležitosti, zručnosti a pracovnú mobilitu Marianne Thyssenová uviedla: „Hodnotenie ukazuje, že Európsky sociálny fond je pre život Európanov skutočným prínosom. Je to náš hlavný nástroj investovania do ľudského kapitálu. Vďaka európskej podpore si milióny ľudí našli prácu, zlepšili svoje zručnosti alebo sa vymanili z chudoby a sociálneho vylúčenia. Je to najlepší príklad solidarity.“

Účastníci akcií Európskeho sociálneho fondu boli rovnomerne rozdelení na neaktívnych (36 %), zamestnaných (33 %) a nezamestnaných (30 %). Kľúčové cieľové skupiny zahŕňali nízko kvalifikované osoby (40 %), mladých ľudí (30 %) a znevýhodnených (najmenej 21 %). Ženy predstavovali 51,2 milióna účastníkov.

Členské štáty využili značné dodatočné finančné prostriedky v rámci Európskeho sociálneho fondu na riešenie výziev v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí, na preniknutie k ľuďom a vytvorenie politík, pre ktoré by bolo bývalo ťažké nájsť finančnú podporu. Európsky sociálny fond poskytol napríklad viac ako 70 % zdrojov na aktívne politiky trhu práce v Bulharsku, Estónsku, Grécku, Lotyšsku, Litve, na Malte, v Rumunsku a na Slovensku, a viac ako 5 % výdavkov na vzdelanie a odbornú prípravu v Portugalsku a v Českej republike. Európsky sociálny fond taktiež podnietil nové spôsoby práce medzi zainteresovanými stranami a podporil miestne a regionálne inovácie, ktoré sa potom uplatnili na národnej úrovni.

Európsky sociálny fond zohral dôležitú rolu, pokiaľ ide o podporu modernizácie verejných služieb zamestnanosti a iných inštitúcií zodpovedných za aktívne opatrenia trhu práce. V menej rozvinutých regiónoch sa z Európskeho sociálneho fondu podporili reformy vo vzdelaní, v justícii a vo všeobecnej verejnej správe. Takáto podpora pozitívne podnietila podnikateľské prostredie a vznik viacerých inkluzívnych spoločností.

Podľa makroekonomických simulácií mal Európsky sociálny fond pozitívny vplyv aj na HDP EÚ28 (nárast o 0,25 %) a na produktivitu.

Správa napokon zdôrazňuje úlohu, ktorú zohral Európsky sociálny fond pri zmierňovaní negatívnych vplyvov krízy. Vďaka jeho flexibilite dokázal jednoducho a rýchlo reagovať na vznikajúce problémy a zamerať svoje akcie na tých, ktorých kríza postihla najviac.

Súvislosti

Európsky sociálny fond (ESF) bol vytvorený Rímskou zmluvou v roku 1957 – je teda najstarším fondom Európskej únie a zároveň jej hlavným nástrojom pre investície do ľudského kapitálu, keďže slúži na podporu zamestnanosti a sociálneho začlenenia. Medzi jeho priority patrí pomoc ľuďom pri získavaní práce (alebo lepšej práce), začleňovanie znevýhodnených ľudí do spoločnosti a zabezpečovanie spravodlivejších životných príležitostí pre všetkých.

Počas programového obdobia 2007 – 2013 využilo Európsky sociálny fond všetkých 28 členských štátov prostredníctvom celkovo 117 operačných programov (OP). Tieto programy sledujú rôzne ciele: 59 programov je zameraných na regionálnu konkurencieschopnosť a zamestnanosť, 42 na konvergenciu a 16 programov má viacero cieľov. V súlade so zásadou zdieľaného hospodárenia pracujú Komisia a členské štáty na prioritách a cieľoch programov spolu. Členské štáty potom vyberú a vypracujú konkrétne projekty v rámci programu tak, aby čo najviac uspokojovali potreby občanov.

Celková suma rozpočtových prostriedkov pre ESF na roky 2007 – 2013 dosiahla výšku 115,6 miliardy EUR, z toho 76,8 miliardy EUR pochádzalo z rozpočtu EÚ, 35,1 miliardy EUR z vnútroštátnych verejných príspevkov a 3,7 miliardy zo súkromných fondov. Operácie prebiehali od januára 2007 do decembra 2015.

V tomto programovom období bolo v porovnaní s predošlým obdobím zavedených niekoľko kľúčových zmien, najmä pokiaľ ide o užšie prepojenie na politiku a ciele EÚ v oblasti zamestnanosti a relevantné odporúčania pre jednotlivé krajiny, ako aj väčšiu flexibilitu pri rozhodovaní o spôsobe, ako dosiahnuť spoločné ciele.

Hodnotenie vykonali v záujme zabezpečenia nezávislosti externí hodnotitelia. Pozostávalo z prípravnej štúdie, piatich tematických štúdií týkajúcich sa celého radu intervencií ESF a súhrnnej správy. Vychádzalo aj z výsledkov otvorenej verejnej konzultácie.