EÚ chce zabezpečiť fungujúcu ekonomiku v oblasti služieb pre Európanov

Tento nový impulz pre sektor služieb bude prínosný pre spotrebiteľov, uchádzačov o zamestnanie aj podniky a povedie k ekonomickému rastu v celej Európe.

Návrhy sú súčasťou plánu stanoveného v stratégii jednotného trhu a plnia politický záväzok predsedu Junckera, ktorého cieľom je plne rozvinúť potenciál jednotného trhu a urobiť z neho odrazový mostík pre prosperovanie európskych firiem v globálnej ekonomike. Európska rada tento cieľ potvrdila vo svojich záveroch zo zasadnutí uskutočnených v decembri 2015, júni 2016 a decembri 2016. Cieľom navrhovaných opatrení je uľahčiť poskytovateľom služieb vybavovanie administratívnych formalít a pomôcť členským štátom určiť nadmerne zaťažujúce alebo zastarané požiadavky na osoby vykonávajúce slobodné povolania, ktoré pôsobia vo svojej krajine alebo cezhranične. Viac než na zmenu existujúcich predpisov EÚ v oblasti služieb sa Komisia zameriava na to, aby sa tieto predpisy lepšie uplatňovali, keďže dôkazy potvrdzujú, že dôsledné vykonávanie predpisov by znamenalo výraznú podporu pre ekonomiku EÚ.

Podpredseda Komisie Jyrki Katainen, zodpovedný za pracovné miesta, rast, investície a konkurencieschopnosť, uviedol: „Prekážky obchodu v oblasti služieb sú zároveň prekážkami konkurencieschopnosti. Lepšie využívanie jednotného trhu so službami pomôže európskym podnikom vytvárať pracovné miesta a rásť cez hranice, poskytne širší výber služieb za lepšie ceny a súčasne zachová vysoké normy pre spotrebiteľov a pracovníkov. Navrhujeme zjednodušiť postupy pre poskytovateľov cezhraničných služieb a nový a modernejší spôsob, ako môžu členské štáty spolupracovať na regulovaní svojich sektorov služieb.“

Komisárka pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP Elżbieta Bieńkowska povedala: „Služby predstavujú dve tretiny ekonomiky EÚ a vytvárajú 90 % nových pracovných miest. Jednotný trh – tento klenot, ktorý až príliš často berieme ako samozrejmosť – však v oblasti služieb nefunguje dobre. V dôsledku toho prichádzame o významný potenciál v oblasti pracovných miest a rastu. Dávame sektoru služieb nový impulz, aby sa Európa stala globálnym strediskom pre poskytovanie, nákup a vývoj nových služieb.“

Európska komisia prijala tieto štyri konkrétne iniciatívy:

• Nový európsky elektronický preukaz služieb: Zjednodušený elektronický postup uľahčí poskytovateľom služieb pre podniky (napr. inžinierskym firmám, konzultantom v oblasti IT, organizátorom obchodných výstav) a stavebných služieb splniť administratívne formality, ktoré sa vyžadujú na poskytovanie služieb v zahraničí. Poskytovatelia služieb budú musieť komunikovať len s jedným kontaktným miestom vo svojej domovskej krajine a vo svojom vlastnom jazyku. Úlohou tohto kontaktného miesta bude overiť potrebné údaje a postúpiť ich do hostiteľského členského štátu. Hostiteľský členský štát si zachová súčasnú právomoc uplatňovať vnútroštátne regulačné požiadavky a rozhodnúť, či žiadateľ môže ponúkať služby na jeho území. Elektronický preukaz nebude mať vplyv na platné povinnosti zamestnávateľov alebo práva pracovníkov.

• Posúdenie primeranosti vnútroštátnych predpisov o odborných službách: Približne 50 miliónov občanov – 22 % európskej pracovnej sily – pracuje v povolaniach, ktorých výkon je podmienený konkrétnymi kvalifikáciami alebo v prípade ktorých je používanie osobitného titulu chránené (napr. lekárnici alebo architekti). Regulácia je často opodstatnená v niektorých povolaniach, ako napríklad v povolaniach v oblasti zdravia a bezpečnosti. V mnohých prípadoch však zbytočne zaťažujúce a zastarané predpisy môžu kvalifikovaným uchádzačom bezdôvodne sťažiť prístup k týmto pracovným miestam. K tomu dochádza aj na úkor spotrebiteľov. EÚ nereguluje ani nedereguluje povolania – to zostáva aj naďalej v právomoci členských štátov. Podľa právnych predpisov EÚ však členský štát musí stanoviť, či sú nové vnútroštátne odborné požiadavky potrebné a vyvážené. V záujme uplatňovania jednotného a dôsledného prístupu Komisia navrhuje zjednodušiť a ozrejmiť spôsob, ako by členské štáty mali vykonávať komplexný a transparentný test primeranosti pred prijatím alebo novelizovaním vnútroštátnych predpisov o odborných službách.

• Usmernenie k reforme regulácie povolaní na vnútroštátnej úrovni: Zo vzájomných hodnotení, ktoré členské štáty vykonali v rokoch 2014 až 2016, vyplynulo, že členské štáty, ktoré svoje trhy so službami otvorili (napr. Taliansko, Poľsko, Portugalsko a Španielsko), teraz profitujú zo širšieho výberu služieb za lepšie ceny a zároveň sa zachovali vysoké normy pre spotrebiteľov a pracovníkov. Komisia predkladá usmernenie k potrebám vnútroštátnych reforiem, pokiaľ ide o reguláciu odborných služieb s vysokým potenciálom rastu a zamestnanosti: architektov, inžinierov, právnikov, účtovníkov, patentových zástupcov, realitných agentov a turistických sprievodcov. Členské štáty sa vyzývajú, aby posúdili, či odborné požiadavky plnia deklarované vnútroštátne ciele v oblasti verejnej politiky. Toto usmernenie je doplnením hodnotení v rámci európskeho semestra tým, že sa konkrétne venuje požiadavkám uplatniteľným na tieto povolania.

• Zlepšenie oznamovania návrhov vnútroštátnych právnych predpisov o službách: Právne predpisy EÚ už od členských štátov vyžadujú, aby Komisii oznamovali návrhy vnútroštátnych predpisov o službách, pričom exekutíva EÚ a ostatné členské štáty majú možnosť vzniesť prípadné námietky k prípadnému nesúladu s právnymi predpismi EÚ už na začiatku tohto procesu. V súvislosti s týmto mechanizmom Komisia navrhuje zlepšenia na dosiahnutie nižšej časovej náročnosti tohto postupu, ako aj jeho vyššej efektívnosti a transparentnosti.

Súvislosti

Hoci služby predstavujú dve tretiny hospodárstva EÚ a vytvárajú približne 90 % nových pracovných miest, sektor služieb zaostáva. Rast produktivity v tomto sektore je nízky, pričom zvyšok sveta sa dostáva na rovnakú úroveň. Prekážky bránia zakladaniu firiem a ich expanzii a zapríčiňujú vyššie ceny a menšiu možnosť výberu pre spotrebiteľov. Okrem toho výkonnosť výrobných odvetví vo zvýšenej miere súvisí s konkurencieschopnosťou služieb. Prekážky obchodu v oblasti služieb na jednotnom trhu sú preto prekážkami konkurencieschopnosti výrobných odvetví EÚ. Aby sa tento trend otočil a vytvorili sa ďalšie pracovné miesta a rast, členské štáty musia stimulovať rozvoj ekonomiky v oblasti služieb a lepšie využívať potenciál jednotného trhu so službami.