EuropskeNoviny.sk
„Bratislavský summit bol impulzom pre viaceré opatrenia EÚ, ktoré mali globálny charakter,“ povedal štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a splnomocnenec vlády SR pre predsedníctvo v Rade EÚ Ivan Korčok na stretnutí veľvyslancov akreditovaných v Slovenskej republike z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie.
Splnomocnenec vlády SR I. Korčok poukázal na kontext, v ktorom Slovenská republika prebrala svoje historicky prvé predsedníctvo v Rade Európskej únie. Odpoveďou na krízu dôvery občanov v EÚ bolo aj zvolanie Bratislavského summitu v septembri minulého roka. Práve prijatie Parížskej dohody o klimatických zmenách alebo uzatvorenie Komplexnej ekonomickej a obchodnej dohody medzi Európskou úniou a Kanadou sú príkladmi, ktoré majú globálny charakter. Stretnutie lídrov 27 členských krajín Európskej únie vyslalo signály jednoty a odhodlania pokračovať v projekte Európskej Únie.
Štátny tajomník I. Korčok na stretnutí informoval o najdôležitejších konkrétnych výsledkoch slovenského predsedníctva. Zdôraznil aj pokrok, ktorý dosiahla Slovenská republika v procese rozširovania EÚ a dodal, že napriek mnohým výzvam, ktorým čelí Európska únia, je stále záujmom Slovenskej republiky udržať túto tému v centre záujmu. „Proces rozširovania Európskej únie považujeme za najefektívnejší nástroj šírenia stability, európskych noriem a ekonomickej prosperity v európskom susedstve,“ zdôraznil štátny tajomník I. Korčok. Slovenské predsedníctvo v Rade Európskej únie zároveň malo za cieľ maximálne posunúť diskusiu v Rade o vízovej liberalizácii pre Gruzínsko a Ukrajinu.
