EuropskeNoviny.sk
EURÓPSKA KOMISIA ZLEPŠILA SVOJ ODHAD RASTU EKONOMIKY ÚNIE
EURÓPSKA ÚNIA: Európska komisia [EK] zverejnila novú prognózu a vylepšila svoj odhad rastu európskej ekonomiky. Ekonomika eurozóny by mala tento rok vzrásť o 1,6 % a budúci rok o 1,8 % [v oboch prípadoch zlepšila svoju predchádzajúcu prognózu o 0,1 p. b.]. EÚ ako celok by mala podľa tejto novej prognózy posilniť v tomto aj v budúcom roku zhodne o 1,8 %. „Priaznivo by sa mal vyvíjať aj európsky trh práce. Miera nezamestnanosti v menovom bloku by mala klesnúť na 9,6 % v tomto roku a na 9,1 % v roku 2018. Inflácia by mala postupne zrýchľovať a v priemere za tento rok dosiahnuť úroveň 1,7 %, ale v nasledujúcom roku by mal rast spotrebiteľských cien opäť spomaliť na priemerných 1,4 %,“ uviedol analytický tím Poštovej banky.
V prípade eurozóny bola EK optimistickejšia ako v prípade Slovenska, keďže v našom prípade prognózu rastu našej ekonomiky oproti svojmu predchádzajúcemu odhadu zhoršila. Rast HDP našej krajiny by mal v tomto roku dosiahnuť 2,9 % [zhoršenie o 0,3 p. b. oproti predchádzajúcej predikcii] a v roku 2018 úroveň 3,6 % [zhoršenie o 0,2 p. b.]. Priaznivo by sa na Slovensku mali podľa EK vyvíjať hlavne investície vrátane investícií v automobilkách a rásť by mali aj verejné investície. Pozitívny vývoj očakáva EK aj v oblasti súkromnej spotreby, ktorá by mala prispievať k rastu nášho HDP. Komisia o niečo zhoršila aj svoj odhad vývoja nezamestnanosti, keď jej miera by mala v tomto roku predstavovať 9,0 % a v roku 2018 úroveň 7,9 %. Rast cien v našich obchodoch tento rok dosiahne podľa EK 0,9 % a v nasledujúcom roku 1,4 %.
Európsky parlament EP v stredu schválil CETA dohodu, teda dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a Kanadou. Táto dohoda by mala odstrániť väčšinu ciel a podporiť tým zahraničný obchod medzi oboma celkami, čo povedie aj k podpore ekonomického rastu a k znižovaniu nezamestnanosti. Odstránenie ciel by sa malo týkať väčšiny tovarov a služieb a firmy z EÚ získajú prístup aj k projektom verejného obstarávania v Kanade. CETA dohoda ale neodstráni clá napríklad v oblasti verejných a dopravných služieb a nebude sa týkať ani viacerých poľnohospodárskych výrobkov [napr. hydina, vajcia, mliečne výrobky]. Dohoda by mohla začať platiť od 1. apríla tohto roka, ratifikovať ju ale musia ešte členské štáty EÚ.
Spotrebiteľská dôvera v EÚ podľa agentúry GfK sa v poslednom štvrťroku minulého roka zlepšila. Index dôvery vzrástol až o 5,6 bodu na decembrovú úroveň 17,9 bodu, čo predstavuje najvyššiu úroveň od roku 2008. Dôvodom zlepšujúcej sa nálady medzi obyvateľmi únie sú podľa agentúry priaznivé ekonomické výsledky. Aj na Slovensku sa podľa prieskumu GfK atmosféra zlepšuje vďaka očakávanému výraznejšiemu ekonomickému rastu.
USA: Pozitívne uplynulý týždeň šokovala americká inflácia, ktorá v januári dosiahla svoje takmer štvorročné medziročné maximum na úrovni 2,5 %. Oproti minulému mesiacu spotrebiteľské ceny rástli o 0,6 %, čo taktiež výrazne prekonalo konsenzus trhu na 0,3 %. Zdá sa, že toto by mohol byť dostatočný dôvod na neodkladanie zvyšovania sadzieb Fed-om na neskôr. Aj šéfka Fed-u Janet Yellenová vo svojom prejave v Kongrese uviedla, že k zvýšeniu sadzieb môže dôjsť čoskoro. Sklamali však maloobchodné tržby v USA, ktoré po decembrovom jednopercentnom raste rástli v januári medzimesačne len o 0,4 %. Tento pokles rastu však môže byť príčinou povianočného útlmu nákupov a rastúcej inflácie. Zverejnené boli aj výsledky z trhu práce. Počet nových žiadateľov o štátne dávky v USA v 6. týždni síce vzrástol o 5 tisíc na úroveň 239 tisíc v porovnaní s predchádzajúcim obdobím, avšak konsenzus trhu očakával vyšší rast. Stále je to pozitívne číslo pre americký trh práce, keďže ako pozitívum je braná hranica pod 300 tisíc, pod ktorou sa tento údaj nachádza už 102 týždňov po sebe.
GRÉCKO: Grécko sa už niekoľko mesiacov snaží dotiahnuť do konca rokovania so svojimi zahraničnými veriteľmi ohľadom reforiem a šetrenia, ktoré sú od neho požadované v rámci 3. programu núdzovej pomoci. Bez tejto dohody nie je možné, aby krajina dostala ďalšiu časť finančných prostriedkov z programu. Grécka vláda tvrdí, že všetky stanovené podmienky splnili a nie je dôvod na to, aby im zahraniční veritelia ukladali ďalšie úsporné opatrenia. V prípade, že Grécku sa podarí dohodnúť s veriteľmi, bude môcť nielen dostať ďalšie financie zo záchranného programu, ale bude môcť byť aj zaradené do programu nákupov dlhopisov zo strany ECB.
