Jana Kiššová: Pán minister, to tam fakt nemáte niečo prospešné pre rast miezd?

„Milí uchádzači o prácu! Po novom bude musieť byť v inzeráte k pracovnej pozícii uvedená aj ponúkaná mzda. Pretože to vás ochráni od zlých zamestnávateľov, ktorí by vám inak určite nedali viac ako minimálnu mzdu.“ Zhruba takto znejú chválospevy na ďalší skvost z protipodnikateľskej dielne, o ktorú sa delia pol na pol smerácky minister Richter s opozičným duom Beblavý – Mihál.

Ak má s týmto pravidlom podnikateľ problém, je to určite preto, že je nepoctivý a chce profitovať z nevedomosti uchádzača. Vraj zverejňovanie inzerátov na pracovné pozície povinne aj s ponúkaným platom pomkne zamestnávateľa k štedrosti, a teda celkovo k väčšej mzdovej férovosti. Plat dohodou je vraj problém, lebo podnikatelia len vydierajú a vykorisťujú.

Nuž, presuňme sa z diskusných fór, obsadených teoretikmi a politikmi, do reality.

1. Každý normálny podnikateľ ľudí riadne platí

Je v jeho záujme dať zamestnancom čo najvyššie platy. Samozrejme, v rámci svojich možností. Každý chce dostať do firmy kvalitných ľudí a tých si aj udržať. Výmena zaškolených ľudí stojí nemalé peniaze a čas. Problémy s tým spojené môžu ohroziť chod firmy, čomu sa chce každý vyhnúť. Vychádzať preto pri takýchto návrhoch z toho, že všetci podnikatelia podvádzajú a vydierajú, je choré. Presnejšie, je to boľševické.

2. Plat dohodou je v trhovom hospodárstve normálna vec

Čo je zlé na tom, ak sa má na podmienkach práce, vrátane mzdy, dohodnúť zamestnanec so zamestnávateľom? Jeden ponúka prácu a jej konkrétnu podobu podrobne vysvetlí na pohovore. Druhý ponúka pracovnú silu, ktorú tiež bližšie predstaví na pohovore. Po tom, ako sa obe strany dozvedia podrobnosti o „tom druhom“, si vzájomne povedia svoju predstavu vrátane platu a buď sa dohodnú alebo nie. Z vlastnej praxe viem, že aj keď som mala vopred predstavu, akú mzdu chcem uchádzačovi na danú pozíciu ponúknuť, po pohovore som ju menila. Napríklad bol nadaný, ale neskúsený. Potreboval tútora, a preto si zaslúžil nižší plat, aby mal po nadobudnutí skúseností a zručností kam platovo rásť. Iný príklad: na vstupnom pohovore som zistila, že kandidát je z určitých dôvodov pre firmu cennejší, ako bolo zjavné z jeho životopisu. A tak som mu dokázala ponúknuť vyššiu mzdu, ako vopred zamýšľanú. Túto voľnosť chce firmám niekto skutočne vziať?

3. Inzerciu treba optimalizovať

Bežnou praxou je, že firma vydá jeden inzerát, pričom chce obsadiť viacero podobných pozícií. Inzercia je totiž platená služba  a ak sa obsadzujú napríklad 4 pozície (programátor senior, programátor junior, programátor – analytik, analytik), ako personalista by som si pri takomto výbere vystačila s jedným inzerátom. Uviedla by som doňho niektoré povinné a niektoré vítané znalosti a skúsenosti. A to sú pozície, kde rozdiel v mzde medzi jednou a druhou pozíciu môže byť kľudne jej násobok. Akú minimálnu mzdu by som do takéhoto inzerátu dala? Tú primeranú pre juniora? Prihlásil by sa potom niekto skúsenejší (drahší)? Asi nie.

4. Zverejnená mzda v inzeráte vyšší plat nezabezpečí. Naopak.

Predstavme si, že by som v situácii, popísanej v bode 3., postupovala tak, že by som do inzerátu „pre istotu“ uviedla nižšiu mzdu a na pohovore by som zistila, že uchádzač je vhodný a že má hodnotnejšie znalosti a skúsenosti. Za normálnych okolností by som mu ponúkla vyšší plat ako pôvodne uvažovaný. No ak uchádzač prišiel na pohovor aj pri nižšej platovej ponuke v inzeráte, špekulant-personalista môže vychádzať z toho, že nižší plat akceptuje a vyšší mu neponúkne. K akému rastu miezd a ich férovosti toto pomôže?

5. Preplatiť zamestnanca nemôže byť hriech. Ani nezákonnosť.

Je bežnou praxou, že o platoch sa „verejne“ vo firme nehovorí. V tej, kde som pôsobila, bolo zverejňovanie tohto osobného údaja porušením pracovnej disciplíny, hoci by tak spravil sám zamestnanec.

Môže sa totiž stať, že nový obchodný manažér dostane vyšší nástupný plat, ako je plat ďalších pätnástich obchodných manažérov, ktorí vo firme už pracujú. Je to bežnou praxou, ak je na trhu nedostatok kvalitných ľudí a firma uchádzača súrne potrebuje, napríklad s ohľadom na rozrobené alebo nové zákazky. Lenže plošne zvýšiť platy všetkým obchodným manažérom zvýšiť nedokáže. Ďalší príklad: rovnako môže preplatiť nového človeka s tou istou pracovnou pozíciou, akú majú jeho kolegovia preto, lebo je ochotný viac cestovať, má v bradži cenné kontakty, atď. Je nespočetné množstvo vecí, ktoré majú pre zamestnávateľa hodnotu, ktorú má mať možnosť v mzde vyjadriť a rozhodnúť sa tak až po získaní potrebných informácií na pohovore. Navyše, bez potreby vysvetľovať mzdové rozdiely zvyšku zamestnancov.

6. Napísať reálne, pravdivo a dodržateľne minimálnu mzdu je nemožné.

Zamestnanci nie sú rovnakí. Nemajú rovnaké pracovné skúsenosti, výkon, ochotu pracovať a potenciál alebo chuť rásť. Aj toto sú veci, ktoré sú cenené a odmeňované výškou mzdy, hoci pri rovnakom pracovnom zaradení. No sú to veci, ktoré sa z inzerátu ani životopisu nikto nedozvie.

Samozrejme existujú pozície, kde sú tieto okolnosti, schopnosti, zručnosti nedôležité, pretože vzhľadom na charakter práce nebudú využité. Je to napríklad pri manuálnych prácach, prácach s nízkou kvalifikáciou – kde je možné ponúkanú mzdu napísať do inzerátu, a to sa dnes aj robí. Veď taká možnosť zakázaná nie je. Aj podľa portálu Profesie informáciu o mzde obsahuje každý piaty inzerát.

7. Najlepšou ochranou zamestnancov je dostatočný počet pracovných miest.

Komické je, že takýto návrh zákona prichádza v čase, kedy je na trhu práce nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a firmy sú nútené zvyšovať platy, aby k sebe dostali nových a udržali si kvalitných zamestnancov. Používať v takejto situácii argument, že ľudia ťahajú za kratší koniec, nemajú iné možnosti a zamestnávatelia ich vydierajú, sú scestné. Naopak, práve množstvo pracovných možností a voľných pracovných pozícií je pre nich garanciou, že si vedia nájsť prácu za adekvátnu plácu a nemusia sa nechať tlačiť do kúta.

Čo tým chcú politici dosiahnuť? Aby záujemca vedel, do čoho ide? Tak to neuvidí. V mnohých prípadoch bude v inzeráte povinné číslo, len aby bolo. Ak by som chcela toto pravidlo uplatniť a zároveň ho obísť, uvediem do každého inzerátu zákonom stanovenú minimálnu mzdu s dôvetkom, že o mzde je dohoda, samozrejme, možná.

Pán minister, čo tak pre rast miezd vymyslieť niečo rozumnejšie? Napríklad zjednodušiť zamestnávanie liberalizáciou Zákonníka práce? Alebo znížením odvodového a daňového zaťaženia? Čo tak sa pozrieť na to množstvo byrokracie, z ktorej by sa dala polovica odstrániť? Čo tak sa pozrieť do Agendy 2020?

Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravila Jana Kiššová, predsedníčka Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti, predsedníčka Komisie pre podnikateľské prostredie, podporu MSP a živnostníkova podpredsedníčka strany.