EuropskeNoviny.sk
V nadväznosti na bielu knihu Komisie o budúcnosti Európy sa v uverejnenom diskusnom dokumente uvádzajú rôzne scenáre, akým spôsobom reagovať na narastajúce hrozby, ktorým Európa čelí v oblasti bezpečnosti a obrany, a ako do roku 2025 posilniť vlastné schopnosti Európy v oblasti obrany. Táto diskusia bude významným príspevkom pri rozhodovaní o tom, ako Únia posilní ochranu a bezpečnosť európskych občanov, čo patrí medzi priority Junckerovej Komisie. Tento diskusný dokument dopĺňajú predstavené konkrétne návrhy na zriadenie Európskeho obranného fondu, ktorý bude podporovať efektívnejšie vynakladanie finančných prostriedkov na spoločné obranné spôsobilosti.
Vysoká predstaviteľka a podpredsedníčka Komisie Federica Mogheriniová vyhlásila: „V otázke bezpečnosti v Európskej únii konáme rýchlo a rozhodne. Komisia je súčasťou tohto úsilia a podporuje odhodlanie členškých štátov. Diskusný dokument je príspevkom Komisie k debate o budúcnosti našej Únie v tejto oblasti, ktorý vychádza z požiadavky našich občanov na integrovanejšiu a efektívnejšiu obranu. V celej Európskej únii dokážeme podporiť členšké štáty pri rozvoji vojenských spôsobilostí a efektívnejšom investovaní do obrany. Za menej než rok sme dosiahli výrazný posun a sme rozhodnutí toto tempo nepoľaviť.“
Podpredseda Komisie pre pracovné miesta, rast, investície a konkurencieschopnosť Jyrki Katainen dodal: „V dnešnom svete má silné NATO a silná EÚ oveľa dôležitejšiu úlohu než kedykoľvek predtým. Ako silnejší partner pre svojich spojencov musí Európa svoju bezpečnosť a obranu vziať do vlastných rúk, a pritom sa vyhnúť zdvojovaniu toho, čo už existuje. Vieme, kam smerujeme, a členským štátom prináleží rozhodovacia úloha, avšak nastal čas, aby sme rozhodli, ako rýchlo chceme tento cieľ dosiahnuť.“
Vedúci predstavitelia EÚ sa 9. júna stretnú v Prahe, aby diskutovali o spôsoboch využitia potenciálu zmlúv pre posilnenie spolupráce v oblasti obrany. Komisia do tejto diskusie a do širšej diskusie o obrane na úrovni EÚ prispeje tým, že stanoví tri možné scenáre pre budúcnosť európskej obrany.
- V prípade scenára „bezpečnostná a obranná spolupráca“ by členské štáty stále rozhodovali o potrebe bezpečnostnej a obrannej spolupráce na dobrovoľnej a individuálnej báze, zatiaľ čo by EÚ naďalej toto vnútroštátne úsilie dopĺňala. Spolupráca v oblasti obrany by sa posilnila, ale účasť EÚ v najnáročnejších operáciách by zostala obmedzená. Nový Európsky obranný fond by pomohol vytvoriť niektoré nové spoločné spôsobilosti, avšak členské štáty by naďalej jednotlivo dohliadali nad väčšinou činností pre rozvoj a získavanie spôsobilostí v oblasti obrany. Spolupráca EÚ a NATO by si zachovala dnešný formát a štruktúru.
- Podľa ambicióznejšieho scenára „zdieľaná bezpečnosť a obrana“ by členské štáty zdieľali určité finančné a operačné prostriedky na zvýšenie solidarity v oblasti obrany. Európska únia by rovnako bola aktívnejšia pri ochrane Európy na svojom území i za jej hranicami. Zohrávala by významnejšiu úlohu v oblastiach ako kybernetická ochrana, ochrana hraníc či boj proti terorizmu, a posilnila by obranný a bezpečnostný rozmer vnútorných politík EÚ, ako je energetika, zdravie, clá alebo vesmír. Doplnené by to bolo politickou vôľou konať, ako aj kultúrou rozhodovania, ktorá bude vhodná pre rýchlo sa meniace prostredie. Európska únia a NATO by rovnako posilnili vzájomnú spoluprácu a koordináciu v celej rade otázok.
- V prípade najambicióznejšieho scenára „spoločná bezpečnosť a obrana“ sa predpokladá postupné vymedzovanie spoločnej obrannej politiky Únie smerujúce k spoločnej obrane na základe článku 42 Zmluvy o EÚ. Súčasné ustanovenia umožňujú skupine členských štátov posunúť európsku obranu na ďalšiu úroveň. Podľa tohto scenára by sa ochrana Európy stala vzájomne sa posilňujúcou zodpovednosťou EÚ a NATO. Európska únia by bola schopná realizovať náročné bezpečnostné a obranné operácie, ktoré by sa opierali o vyšší stupeň integrácie obranných síl členských štátov. Európska únia by podporovala programy spoločnej obrany pomocou Európskeho obranného fondu a zriadila by osobitnú Európsku agentúru pre výskum v oblasti obrany. Tak by mohol vzniknúť aj skutočný európsky obranný trh, ktorý bude schopný chrániť svoje kľúčové strategické činnosti pred nepriateľským prevzatím zvonku.
Tieto scenáre sa navzájom nevylučujú, ale ilustrujú tri rôzne úrovne ambícií z hľadiska solidarity. Európsku bezpečnosť je nevyhnutne potrebné posilniť. Rozhodujúcu úlohu pri tom budú zohrávať členské štáty, ktoré s podporou inštitúcií EÚ stanovia stupeň ambícií. Pokiaľ ide o budúcnosť, musia teraz rozhodnúť o ceste, po ktorej sa chcú vydať, a o rýchlosti, akou chcú ísť, aby ochránili občanov Európy.
Súvislosti
Silnejšia Európa z hľadiska obrany a bezpečnosti je prioritou Junckerovej Komisie od začiatku jej funkčného obdobia. V oblasti obrany bolo za posledné dva roky dosiahnuté viac než za posledných šesťdesiat rokov. Vo svojich politických usmerneniach predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker v júni 2014 uviedol: „Som presvedčený o tom, že musíme pracovať na posilnení Európy, pokiaľ ide o záležitosti bezpečnosti a obrany. Áno, Európa, to je predovšetkým „mäkká moc“. No ani tá najsilnejšia „mäkká moc“ nemôže byť z dlhodobého hľadiska postačujúca bez integrovania niektorých obranných kapacít.“
Európska únia už má k dispozícii prostriedky na to, aby od nesúrodej zmesi dvojstrannej a viacstrannej vojenskej spolupráce prešla na efektívnejšie formy integrácie obrany. V článku 42 ods. 6 Zmluvy o Európskej únii sa stanovuje možnosť, aby skupina rovnako zmýšľajúcich členských štátov posunula európsku obranu na ďalšiu obranu. Vo svojom prejave o stave Únie v roku 2016 predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker uviedol: „Myslím, že prišiel čas na to, aby sme túto možnosť využili.“
Ako oznámil predseda Juncker v septembri 2016 a ako potvrdila Európska rada na svojom zasadnutí v decembri 2016, Komisia zriadila Európsky obranný fond. Tento fond bude koordinovať, dopĺňať a posilňovať investície jednotlivých členských štátov do obranného výskumu, vývoja prototypov a nákupu obranného vybavenia a technológií.
Rímska deklarácia, ktorú prijali vedúci politickí predstavitelia EÚ 25. marca 2017, obsahuje záväzok o úsilí vybudovať takú EÚ 27, ktorá prispeje k vytvoreniu konkurencieschopnejšieho a integrovanejšieho obranného priemyslu a ktorá posilní spoločnú bezpečnosť a obranu v spolupráci a súčinnosti s NATO.
V Bielej knihe o budúcnosti Európy predloženej 1. marca 2017 sú uvedené hlavné výzvy a príležitosti pre Európu v nadchádzajúcom desaťročí. Biela kniha predstavuje začiatok procesu, v ktorom má EÚ 27 rozhodnúť o budúcnosti svojej Únie. S cieľom podnietiť túto diskusiu Európska komisia spolu s Európskym parlamentom a členskými štátmi EÚ, ktoré o to prejavia záujem, zorganizuje sériu „diskusií o budúcnosti Európy“ v mestách a regiónoch Európy. Bielu knihu dopĺňa súbor diskusných dokumentov na témy:
- sociálny rozmer Európy (26. apríla 2017),
- využitie globalizácie (10. mája 2017),
- prehĺbenie hospodárskej a menovej únie na základe správy piatich predsedov z júna 2015 (31. mája 2017),
- budúcnosť európskej obrany (predložený 7. júna 2017),
- budúcnosť financií EÚ (dokument plánovaný na koniec júna 2017).
