Európska komisia a Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federica Mogheriniová prezentovali správu hodnotiacu pokrok a opatrenia, ktoré sa podarilo prijať v rámci implementácie spoločného rámca pre boj proti hybridným hrozbám a zároveň predstavili ďalšie potrebné kroky v tejto oblasti.
Hybridné hrozby znamenajú rôznorodú zmes činností, ktoré často zahŕňajú konvenčné aj menej konvenčné metódy, ktoré môžu štáty i neštátne subjekty používať koordinovaným spôsobom, pričom nedosahujú stupeň formálne vyhlásenej vojny. Cieľom nie je len spôsobiť priame straty a zneužiť slabé miesta, ale aj destabilizovať spoločnosť a vyprovokovať neistotu, ktorá má ochromiť rozhodovacie procesy.
Cieľom prijatia spoločného rámca pre boj proti hybridným hrozbám a podporu odolnosti EÚ v apríli minulého roku bolo vytvoriť Úniu, ktorá chráni svojich občanov, ako to prisľúbil predseda EK Jean-Claude Juncker vo svojom prejave o stave Únie v roku 2016. Úsilie vychádza z iniciatív v oblasti obrany, akou je napríklad Európsky obranný fond a je výsledkom intenzívnej úrovne spolupráce medzi EÚ a NATO.
Európska komisia skonštatovala, že v každej z 22 oblastí boja proti hybridným hrozbám, ktoré boli zadefinované minulý rok, sa podarilo dosiahnuť významný pokrok. Medzi týmito oblasťami sú napríklad zlepšovanie informovanosti o hybridných hrozbách, budovanie odolnosti, ochrana Európanov online, či spolupráca s tretími krajinami a v rámci NATO.
Od prijatia spoločného rámca pre boj proti hybridným hrozbám sa zároveň zvýšila výmena informácií medzi členskými štátmi. EÚ tiež pokročila pri ochrane kritickej infraštruktúry v oblastiach ako sú doprava, energetika, kybernetická bezpečnosť a finančný systém, ako aj v boji proti násilnému extrémizmu a radikalizácii. Oblasť hybridných hrozieb však naďalej predstavuje veľkú výzvu, keďže ich povaha sa naďalej mení a vyvíja.