EuropskeNoviny.sk
Leto je v plnom prúde a to má vplyv aj na náš jedálniček. Dovolenky, cestovanie za slnkom a morom, objavovanie exotických krajín. To všetko nás privádza aj k novým gurmánskym zážitkom, ochutnávaniu miestnych špecialít, nehovoriac o tom, že v lete sa nám viac žiadajú čerstvé a ľahšie jedlá. Vrátane rýb a plodov mora. Konzumáciou rýb a produktov z nich v štátoch EÚ sa zaoberal prieskum Eurobarometer, ktorý priniesol odpovede aj na vyššie uvedené otázky. Okrem toho, či ľudom ryby chutia alebo nechutia, dôležitú úlohu zohráva aj ich cena.
„Spotrebiteľské ceny nielen v eurozóne, ale aj u nás, od začiatku roka postupne ožívajú a naberajú na sile. Medziročne inflácia na Slovensku dosiahla v júni tempo rastu 1,0 %. Vo veľkej miere k rastu spotrebiteľských cien prispeli potraviny a nealkoholické nápoje, ktoré zdraželi v júni medziročne o 3,5 %. A zvyšujú sa aj ceny rýb a výrobkov z nich. Podľa údajov Štatistického úradu SR [ŠÚ SR] najvýraznejšie oproti júnu minulého roka vzrástla cena zavináčov [o 5,1 %], cena rybacieho filé [o 2,8 %] a rybacieho šalátu [o 2,2 %]. O niečo miernejšie, ale predsa, rástli aj ceny mrazených rýb. Zo sledovaných produktov medziročne najvýraznejšie v júni zlacneli údené ryby, a to o -3,7 %,“ uviedol analytický tím Poštovej banky.
Ako často si pochutnávame na rybe? V priemere viac ako sedem z desiatich Európanov [74 %] konzumuje ryby, resp. iné morské živočíchy, najmenej raz mesačne. Našinci až tak rybám neholdujú a minimálne raz mesačne ich má na tanieri len každý druhý Slovák. Zaraďujeme sa tak na dno európskeho rebríčka. Je to však porovnateľné percento konzumentov ako u našich susedov v Česku či v Rakúsku, ale oveľa vyššie ako v Maďarsku. Tam rybám holduje iba štvrtina obyvateľstva, čo je zároveň najmenej z celej európskej 28-čky. Naopak, až 9 z 10 Španielov a Švédov si aspoň raz za mesiac pochutnáva na rybe. Samozrejme krajiny, ktoré sú v blízkosti vodného zdroja konzumujú ryby častejšie ako tie vnútrozemské, keďže sú pre nich ľahšie dostupné.
Ryby nepatria do úplne bežného nákupného košíka priemerného Európana. Minimálne raz za mesiac ryby kupuje 67 % obyvateľov únie a nikdy až 17 %. Spomedzi krajín EÚ najviac nakupujú ryby Švédi [až 88 %]. Na Slovensku je tento podiel iba polovičný [46 %].
Celkovo vo všetkých krajinách platí, že ľudia si doprajú častejšie rybu doma ako v reštauráciách. Prvenstvo v konzumácii rýb v pohodlí domova minimálne raz za týždeň má Španielsko [76 % obyvateľov] a na chvoste rebríčka je opäť Maďarsko [4 %]. U nás si aspoň raz za týždeň doma pochutí na rybe iba pätina Slovákov.
Pre väčšinu z nás platí, že ryby nakupujeme hlavne v potravinách a supermarketoch. Práve tam si vloží ryby do košíka až 92 % Slovákov a takmer tri štvrtiny Európanov. Naopak, iba 10 % našincov uprednostňuje kúpu týchto výrobkov priamo od rybárov alebo v špecializovaných obchodoch, čo je najnižšie percento spomedzi celej európskej 28-čky.
Medzi hlavné dôvody, ktoré Slovákov vedú k nákupu a konzumácii rýb patrí to, že sú zdravé [78 % našincov] a že dobre chutia [50 %]. Nezanedbateľná časť Slovákov uvádza ako dôvod aj to, že sú ľahko stráviteľné [39 %], že obsahujú málo tuku [23 %] a pätina našincov ich má v obľube preto, že sú ľahké a rýchle na prípravu. Kvôli pozitívnemu vplyvu na zdravie jedia ryby najčastejšie Fíni [90 %]. Švédi [až 86 %] zasa uprednostňujú ryby hlavne pre ich chuť. Pre nízky obsah tuku holduje rybám najviac Talianov [39 %]. Spomedzi celej európskej 28-čky uvádzalo najviac Slovákov [39 %] ako dôvod ich ľahkú stráviteľnosť.
Naopak, najčastejšie sa vyskytujúca príčina nekonzumovania rýb je ich chuť, vôňa a vzhľad, čo uviedlo až 70 % spomedzi Slovákov, ktorí ryby nejedia. To je podstatne viac ako európsky priemer. Približne štvrtina slovenskej populácie ako dôvod nekonzumovania rýb uviedla to, že nie je vôbec zvyknutá ich jesť. A pre pätinu našincov [ktorí ryby nejedia] je príliš vysoká cena rýb a podobných produktov dôvodom, ktorý ich odrádza od ich kúpy. Medzi ďalšie dôvody, pre ktoré si rybu na tanier nedáme, patrí vegetariánstvo a vegánstvo, zdravotné problémy, či alergie. A mnohých od jedenia rýb odrádza aj strach z kostí.
A čo je pre Slovákov najdôležitejšie pri nákupe rýb? Samozrejme, že cena. Tá zohráva najvýznamnejší úlohu až pre takmer 70 % Slovákov, ktorí sa na základe toho rozhodujú či a akú rybu vložia do svojho nákupného košíka. Pre viac než polovicu našincov je dôležité to, ako ryby vyzerajú, a či sú čerstvé. Pôvod produktu zaujíma tretinu [33 %], rýchlosť a ľahkosť prípravy [21 %] a značku kvality [11 %] Slovákov.
Aké informácie by respondenti radi videli na etiketách rýb a produktov z nich? Viac ako sedem z desiatich Slovákov [71 %] by zaujímal dátum výlovu, resp. výroby. Krajina výlovu je podstatná pre viac ako štvrtinu [27 %] slovenských konzumentov rýb. Informácie o rybároch, či rybárskych farmách, sú podstatné pre 16 % našincov.
