EuropskeNoviny.sk
NEMECKÁ EKONOMIKA S RASTOM O 2,1 %
NEMECKO: Podľa údajov očistených o počet pracovných dní vzrástla nemecká ekonomika v 2. kvartáli 2017 medziročne o 2,1 %, čo je približne rovnaký rast ako v 1. kvartáli tohto roka [o 2,0 %]. Vývoj HDP poukazuje na to, že nemeckému hospodárstvu sa darí. Sezónne neočistený HDP ale v 2.Q 2017 medziročne vzrástol len o 0,8 %, čo je výrazne pomalší rast ako v 1. kvartáli, kedy nemecké hospodárstvo posilnilo o 3,2 %. Bolo to ale spôsobené tým, že v 1. štvrťroku mali v Nemecku o 3 pracovné dni viac ako vlani a v 2. štvrťroku naopak o 3 pracovné dni menej ako pred rokom. Medzikvartálne [2.Q 2017 vs. 1.Q 2017] sa nemecká ekonomika zväčšila o 0,6 %. Rast bol ťahaný hlavne domácim dopytom – výrazne rástla spotreba domácností aj vládna spotreba, darilo sa aj investičnej aktivite. Nepriaznivo sa ale medzikvartálne vyvíjal export, ktorý neprispel k rastu HDP.
Ceny nemeckých priemyselných výrobcov v júli medziročne vzrástli rýchlejším tempom rastu [2,3 %] ako bol konsenzus trhu [2,2 %]. Inflácia PPI však oproti júnovej úrovni [2,4 %] spomalila svoje tempo rastu o desatinu percentuálneho bodu.
EUROZÓNA: Hlavnou udalosťou, ktorá rozvírila obchodovanie počas uplynulého štvrtka, bol záznam z posledného júlového zasadnutia Európskej centrálnej banky. Tú takisto, ako aj americký Fed, trápi nízka miera inflácie, aj napriek tomu, že ekonomika rastie a celkovo sa jej darí. Predstaviteľom ECB sa zdá, že investori majú prehnané predstavy, keď sa domnievajú, že banka v blízkej dobe zruší svoje menové stimuly. ECB chce byť opatrná pri načasovaní zmierňovania jej programu mesačných nákupov aktív. Zápis konštatoval širokú zhodu centrálnych bankárov, že v súčasnosti je aj naďalej potrebná spoľahlivá a opatrná menová politika.
„V júni priemyselná výroba v menovom bloku priaznivé výsledky nepriniesla, keďže medziročne rástla pomalším tempom [2,6 %] ako v máji [3,9 %]. Trhy očakávali pokles tempa rastu vo výrobe na úroveň 2,8 %, avšak reálny výsledok sklamal aj tieto nižšie očakávania trhu. Za eurozónu bola zverejnená aj finalizácia medziročných inflačných čísel za júl na úrovni 1,3 %, čo bolo v zhode s predbežným odhadom a júnovým tempom rastu spotrebiteľských cien,“ uviedol analytický tím Poštovej banky.
USA: Okrem zápisu z júlového zasadnutia ECB uzrel svetlo sveta minulý týždeň aj zápis z posledného júlového zasadnutia amerického Fed-u. Predstavitelia Fed-u sa rozhodli počkať so zvyšovaním sadzieb na neskôr, keď sa im potvrdí, že súčasné nízke inflačné čísla sú len dočasné a spotrebiteľské ceny porastú želaným tempom. Zápis poukázal ale na nezhody medzi jednotlivými centrálnymi bankármi v otázke načasovania ďalšieho zvyšovania sadzieb. Niektorí boli za „pauzu“ vo zvyšovaní, kým sa nevráti inflácia k cieľu. Ďalší predstavitelia sa ale obávajú, že „pauza“ by mohla vyústiť do výraznejšieho ako želaného rastu inflácie a následná náprava by bola nákladná. Zo zápisu taktiež vyplynulo, že Fed je už pripravený začať s redukciou nafúknutej bilancie, ktorej aktuálna hodnota je 4,5 bil. dolárov [pred krízou bola nižšia ako 1 bil. USD]. Na septembrovom zasadnutí by sme sa už tak mohli pravdepodobne dozvedieť dátum začiatku znižovania portfólia dlhopisov.
Júlové maloobchodné tržby v USA medzimesačne rástli dvojnásobným tempom [0,6 %] oproti konsenzu trhu, ktorý bol zhodný s júnovým rastom [0,3 %]. Ide o najvyšší rast tržieb v americkom maloobchode od decembra minulého roku.
Priaznivo sa vyvíjali nové US žiadosti o podporu v nezamestnanosti, ktorých za uplynulý týždeň pribudlo 232 tisíc, čo je o -8 tisíc menej ako očakával trh. Oproti predchádzajúcemu týždňu došlo k poklesu o -12 tisíc žiadostí. Pozitívne čísla z trhu práce zatienila americká priemyselná produkcia. Tá v júli spomalila svoje medzimesačné tempo rastu na polovicu [0,2 %] z júnovej úrovne [0,4 %]. Konsenzus trhu počítal s miernym poklesom rastu, avšak iba na 0,3 %.
Priaznivo sa vyfarbili augustové čísla spotrebiteľskej dôvery podľa University of Michigan, ktoré dosiahli úroveň 97,6 bodu, čo je polročné maximum. Investori očakávali zlepšenie hodnoty tohto ukazovateľa, avšak iba o 0,6 bodu na úroveň 94,0 bodu.
VEĽKÁ BRITÁNIA: Predstavitelia z britského ministerstva pre brexit minulý týždeň uviedli, že aj po odchode z EÚ by Británia mohla mať s EÚ dočasnú colnú úniu, aby sa zabránilo chaosu na hraniciach. Znamenalo by to, že na hraniciach by neboli colné kontroly. Tieto vyhlásenia v podstate nadväzujú na minulo víkendové slová britského ministra obchodu Foxa a ministra financií Hammonda, ktorí uviedli, že po brexite by malo existovať ešte určité prechodné obdobie. To by malo byť časovo obmedzené a malo by zabezpečiť mäkší dopad brexitu na ľudí aj firmy.
