Podľa novej správy Európskeho dvora audítorov je zavedenie železničného signalizačného systému pre celú EÚ zatiaľ na nízkej úrovni a systém predstavuje jeden nesúrodý celok. Je to tak i napriek tomu, že zástupcovia železničnej dopravy vo všeobecnosti túto koncepciu nespochybňujú, tvrdia audítori.
Audítori zistili, že mnoho manažérov infraštruktúry a železničných podnikov sa zdráha investovať do tohto systému z dôvodu súvisiacich výdavkov a tiež preto, že v jednotlivých prípadoch chýba odôvodnenie projektu.
Európsky systém riadenia železničnej dopravy má nahradiť rôzne železničné signalizačné systémy v Európe jednotným systémom, ktorý umožní vlakom premávať do jednotlivých krajín bez prerušenia a podporí konkurencieschopnosť železníc. Na to, aby mohli členské štáty tento systém zaviesť, bola z rozpočtu EÚ v rokoch 2007 až 2013 vyčlenená suma približne 1,2 mld. EUR.
Audítori hodnotili, či bol systém riadne naplánovaný, zavedený a riadený a či v jednotlivých prípadoch bolo k dispozícii odôvodnenie projektu. Navštívili šesť členských štátov (Dánsko, Nemecko, Španielsko, Taliansko, Holandsko a Poľsko) patriacich do železničných koridorov, v ktorých má byť systém plne zavedený do roku 2030.
Zistili, že zatiaľ pomerne obmedzené zavedenie systému možno vysvetliť najmä neochotou mnohých manažérov infraštruktúry a železničných podnikov investovať do zariadenia z dôvodu súvisiacich výdavkov a tiež preto, že mnohým z týchto subjektov v jednotlivých prípadoch chýba odôvodnenie projektu. Aj keby boli finančné prostriedky EÚ lepšie spravované a zamerané, môžu sa vzťahovať len na časť celkových výdavkov na zavedenie.
„Súčasná situácia ohrozuje nielen dosiahnutie cieľov v oblasti zavedenia systému, ktoré je stanovené na rok 2030, a doposiaľ uskutočnené investície, ale aj realizáciu jednotného železničného priestoru ako jedného z hlavných cieľov politiky Európskej komisie,” uviedol Ladislav Balko, člen Európskeho dvora audítorov zodpovedný za túto správu. „Okrem toho môže mať negatívne dôsledky aj na konkurencieschopnosť železničnej dopravy v porovnaní s cestnou dopravou.”
Napriek strategickému politickému rozhodnutiu zaviesť jednotný signalizačný systém v celej EÚ nebol vykonaný žiaden odhad celkových nákladov na určenie potrebných finančných prostriedkov a ich zdrojov. Vyradenie vnútroštátnych systémov z prevádzky nefigurovalo medzi zavedenými právnymi povinnosťami, ktoré neboli vždy zosúladené s lehotami a prioritami uvedenými v politike EÚ v oblasti dopravy. Aktuálna miera zavedenia v EÚ je nízka.
So systémom sa spájajú nákladné investície, ktoré spravidla neprinášajú okamžité výhody pre tých, ktorí musia znášať náklady, tvrdia audítori. Problémy s kompatibilitou rozličných nainštalovaných verzií, ako aj zdĺhavé certifikačné postupy tiež nepriaznivo ovplyvňujú konkrétne ekonomické dôvody.
Audítori predkladajú Európskej komisii, členským štátom a Železničnej agentúre Európskej únie niekoľko odporúčaní, ktoré sa týkajú posúdenia nákladov na zavedenie systému, vyradenia vnútroštátnych signalizačných systémov z prevádzky, individuálnych ekonomických dôvodov manažérov infraštruktúry a železničných podnikov, kompatibility a stability systému, úlohy a zdrojov Železničnej agentúry Európskej únie, zosúladenia národných plánov rozvoja, monitorovania a vykonávania, zlepšenia čerpania finančných prostriedkov EÚ na železničné signalizačné projekty a cielenejšieho financovania EÚ.