Poľnohospodárska politika Európskej únie (EÚ) je najstaršou spoločnou európskou politikou. Na to, aby bola aj naďalej relevantná, je potrebné namiesto ohlásených škrtov, vyplývajúcich z návrhu európskeho rozpočtu na obdobie rokov 2021 – 2027, predstaviť najmä jej komplexnú reformu.
Tá by mala zvýšiť efektívnosť vynakladaných finančných prostriedkov pre európskych poľnohospodárov. „V terajšom nastavení totiž okrem poctivých ľudí priťahuje aj veľké množstvo podvodníkov a špekulantov. Výzvy v súvislosti so systémom čerpania dotácií sa pritom zďaleka netýkajú len Slovenska, ide skutočne o celoeurópsky problém,“ uviedla europoslankyňa Monika Beňová. Škandály so zlým hospodárením s týmito peniazmi sa totiž bohužiaľ objavujú pravidelne v mnohých krajinách Únie.
V rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky sa v Európe aktuálne ročne prerozdelí približne 60 miliárd eur. „Tieto putujú až k 12 miliónom poľnohospodárov v jednotlivých členských štátoch. Je to obrovský balík peňazí. Možnosti ako z neho čerpať, musia byť v ďalšom období jednoduchšie a flexibilnejšie,“ zdôraznila poslankyňa Európskeho parlamentu.
Nové nastavenie musí zohľadňovať aj ciele v oblasti efektívneho využívania zdrojov, či starostlivosti a ochrany životného prostredia. Väčší dôraz by mal byť kladený na monitorovanie účelnosti vynakladania týchto finančných prostriedkov. „Nevyhnutnosťou je aj fungujúca motivácia a prostredníctvom nej podpora záujmu mladých ľudí o poľnohospodárstvo,“ uzavrela Monika Beňová. Témou budúcnosti poľnohospodárstva v EÚ sa bude na úvod tohto týždňového plenárneho zasadnutia zaoberať Európsky parlament.