Úvod začínajúceho sa plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu (EP) bude venovaný potrebe modernizácie systémov vzdelávania v členských krajinách Európskej únie (EÚ).
Využívanie internetu a súvisiaci rozvoj sociálnych sietí spôsobujú, že školy už pre študentov zďaleka nie sú jediným miestom získavania ich znalostí. „Vytvára to prirodzený tlak na zmenu vzdelávacích systémov, ktoré už nemôžu slúžiť len na obyčajné automatizované odovzdávanie vedomostí a zručností,“ uviedla poslankyňa EP Monika Beňová. Trendy vzdelávania v jednotlivých členských štátoch EÚ, vrátane Slovenska, určujú najmä existujúce demografické a spoločenské výzvy, požiadavky trhu práce, ako aj technologický pokrok.
„Modernizácia sa musí týkať všetkých stupňov vzdelávania od predškolského, po vysoké školy. Mechanické učenie sa má nahradiť dôraz na myslenie a individualitu študentov,“ priblížila europoslankyňa. Tí musia vďaka tomu vedieť správnym spôsobom triediť získané informácie a napríklad sa nenechať manipulovať stále častejšie sa objavujúcimi hoaxami a lžami. Nevyhnutnosťou je tiež motivujúce prostredie na školách, efektívny a zaujímavý vyučovací proces, ako aj jednoznačne definované ciele, ktoré sa majú jeho prostredníctvom dosahovať.
„Vysokokvalitný inkluzívny systém vzdelávania si vyžaduje primerané množstvo finančných prostriedkov. Aj pre Slovensko to znamená investíciu do budúcnosti a nenahraditeľný zdroj podpory hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti,“ zdôraznila Monika Beňová. Samozrejmou súčasťou je výraznejšia podpora pre učiteľov, ktorí sú garantmi kvality vzdelávania. „Okrem výšky mzdového ohodnotenia sa to týka ich motivácie, možností mobility, či celkovo dobrých kariérnych vyhliadok,“ uzavrela.