EuropskeNoviny.sk
Dňa 8. júna 2017 dosiahlo 20 členských štátov EÚ v rámci posilnenej spolupráce politickú dohodu o zriadení novej Európskej prokuratúry. Nariadenie, ktorým sa zriaďuje Európska prokuratúra prijala Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci 12. októbra 2017 a nadobudlo účinnosť 20. novembra 2017.
Komisia 1. augusta 2018 potvrdila, že Holandsko sa zapojilo do činnosti Európskej prokuratúry.
Komisia 7. augusta 2018 potvrdila, že Malta sa stala 22. členským štátom EÚ, ktorý sa zapojil do činnosti Európskej prokuratúry.
Čo je Európska prokuratúra?
Európska prokuratúra bude nezávislou a decentralizovanou prokuratúrou Európskej únie s právomocou vyšetrovať, trestne stíhať a postaviť pred súd páchateľov trestných činov poškodzujúcich rozpočet EÚ, ako sú podvody, korupcia alebo cezhraničné podvody v oblasti DPH presahujúce sumu 10 miliónov EUR.
Európska prokuratúra bude fungovať ako jediný úrad pre všetky zúčastnené členských štáty a bude spájať úsilie o presadzovanie práva na európskej aj vnútroštátnej úrovni do jednotného, plynulého a efektívneho prístupu.
Prečo potrebujeme Európsku prokuratúru?
Finančné záujmy EÚ nie sú v súčasnosti dostatočne chránené a cezhraničné podvody v oblasti DPH predstavujú pre vnútroštátne rozpočty významnú stratu.
Po prvé, existujúce orgány EÚ – OLAF (Európsky úrad pre boj proti podvodom), Eurojust (Agentúra Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach) a Europol (Európsky policajný úrad) – nemôžu viesť vyšetrovanie trestných činov ani stíhať páchateľov v prípadoch podvodu. OLAF môže len predkladať výsledky svojich administratívnych vyšetrovaní príslušným vnútroštátnym orgánom, ktoré potom nezávisle rozhodnú, či na základe zistení úradu OLAF začnú trestné konanie.
Po druhé, roztrieštenosť charakterizuje úsilie o presadzovanie práva je v jednotlivých členských štátoch, ktoré pri riešení trestných činov poškodzujúcich rozpočet EÚ nie vždy podnikajú všetky potrebné kroky. V súčasnosti vedie k obžalobe len 50 % súdnych odporúčaní, ktoré OLAF postupuje vnútroštátnym orgánom činným v trestnom konaní. Počty žalôb sa medzi jednotlivými členskými štátmi výrazne líšia.
Po tretie, nízky počet trestných stíhaní je spojený s nízkou vymožiteľnosťou finančných prostriedkov, ku ktorých strate došlo v dôsledku podvodov. Podvodníci, ktorí sa zameriavajú na rozpočet EÚ alebo zakladajú zložité podvodné schémy v oblasti DPH, každoročne pripravujú štátne rozpočty minimálne o 50 miliárd eur a vedia, že kvôli nejednotnému úsiliu v oblasti presadzovania práva v EÚ majú veľkú šancu, že si budú môcť príjmy z tejto trestnej činnosti ponechať.
Aké budú kľúčové funkcie Európskej prokuratúry?
Európska prokuratúra bude nezávislou a vysokošpecializovanou prokuratúrou. Jej prokurátori budú viesť vyšetrovania vo všetkých zúčastnených členských štátoch koordinovaným spôsobom, zaisťovať rýchlu výmenu informácií a spoločne zabezpečovať koordinované vyšetrovania, rýchle zmrazenie aktív alebo konfiškáciu majetku a v prípade potreby požadovať zadržanie podozrivých páchateľov, a to všetko v rámci spoločnej európskej stratégie vyšetrovania a trestného stíhania.
Európska prokuratúra bude využívať kapacity členských štátov a zhromažďovať odborné znalosti v oblastiach, ako sú analýza trestnej činnosti, dane, účtovníctvo alebo IT a zabezpečovať bezproblémové komunikačné kanály bez jazykových prekážok. Činnosť jej vyšetrovateľov sa bude riadiť plynulými postupmi jedného úradu, ktoré prekračujú rámec časovo náročnej a zložitej ad hoc spolupráce medzi rôznymi vnútroštátnymi orgánmi v jednotlivých prípadoch.
Európska prokuratúra bude mať okrem toho celkový prehľad o situácii, čo jej umožní jednoduchšie odhaľovať podvody a iné trestné činy a prijímať následné kroky.
Aká bude štruktúra Európskej prokuratúry?
Európska prokuratúra bude mať štruktúru vybudovanú na dvoch úrovniach: ústrednej a vnútroštátnej. Ústrednú úroveň bude tvoriť hlavný európsky prokurátor, 21 európskych prokurátorov (jeden z každého zúčastneného členského štátu), z ktorých dvaja budú zástupcami hlavného európskeho prokurátora, administratívny riaditeľ a špecializovaní technickí pracovníci a vyšetrovatelia. Decentralizovanú úroveň budú tvoriť delegovaní európski prokurátori, ktorí budú sídliť v zúčastnených členských štátoch. Ústredná úroveň bude dohliadať na vyšetrovania a trestné stíhania na vnútroštátnej úrovni.
Ako budú fungovať delegovaní európski prokurátori?
Delegovaní európski prokurátori budú súčasťou Európskej prokuratúry. Vyšetrovanie a trestné stíhanie budú vo svojich členských štátoch spravidla viesť delegovaní európski prokurátori, ktorí budú úzko spolupracovať s vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva a budú uplatňovať vnútroštátne právne predpisy. Ich činnosť bude koordinovať ústredný úrad pod vedením hlavného európskeho prokurátora, ktorý bude zabezpečovať súdržnosť a efektívnosť v rámci všetkých zúčastnených členských štátov.
Touto decentralizovanou štruktúrou sa zaručí, aby Európska prokuratúra mala priamo k dispozícii vnútroštátne odborné znalosti, napr. dôkladnú znalosť vnútroštátneho súdneho systému a miestneho jazyka, začlenenie do štruktúry miestnej prokuratúry, ale aj prax v riešení súdnych prípadov v danom štáte atď.
Delegovaní európski prokurátori budú môcť vo svojich štátoch naďalej vykonávať funkciu prokurátorov (budú mať teda dvojitú funkciu). Keď však budú delegovaní prokurátori konať v rámci mandátu Európskej prokuratúry, budú úplne nezávislí od orgánov činných v trestnom konaní vo svojom štáte.
Ako sa uskutoční výber prokurátorov Európskej prokuratúry?
Hlavného európskeho prokurátora a európskych prokurátorov vyberie výberová komisia. Komisia preto 31. júla 2018 predložila návrh vykonávacieho rozhodnutia Rady na vymenovanie členov komisie. Hlavnou úlohou výberovej komisie je zostaviť užší zoznam uchádzačov na pozíciu hlavného európskeho prokurátora a posúdiť kvalifikáciu uchádzačov na európskych prokurátorov pred ich vymenovaním Radou.
Bude sa skladať z dvanástich členov. Všetci budú mať pracovné skúsenosti ako bývalí členovia Súdneho dvora a Dvora audítorov, bývalí vnútroštátni členovia Eurojustu, členovia vnútroštátnych najvyšších súdov alebo prokurátori na a advokáti na vysokej úrovni. Pokiaľ ide o zloženie výberovej komisie, Komisia zohľadnila potrebu geografickej a rodovej vyváženosti a náležitého zastúpenia právnych systémov členských štátov, ktoré sa zapájajú do činnosti Európskej prokuratúry.
Očakáva sa, že po prijatí tohto návrhu Rada prediskutuje a prijme vykonávacie rozhodnutie Rady, ktorým sa vymenúvajú členovia výberovej komisie. Na základe toho sa plánuje, že výberová komisia začne svoju činnosť v októbri 2018. Očakáva sa, že výberová komisia bude plniť svoje úlohy pri výbere hlavného európskeho prokurátora a európskych prokurátorov až do konca roku 2019.
Aký je právny základ Európskej prokuratúry?
V Lisabonskej zmluve sa kladie osobitný dôraz na boj proti závažným finančným a hospodárskym trestným činom s cezhraničným rozmerom. Právny základ a pravidlá na zriadenie Európskej prokuratúry sú stanovené v článku 86 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), v ktorom sa uvádza:
„S cieľom bojovať proti trestnej činnosti, ktorá poškodzuje finančné záujmy Únie, môže Rada v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom prostredníctvom nariadení vytvoriť z Eurojustu Európsku prokuratúru.“
V článku 86 ZFEÚ sa stanovuje aj možnosť zriadiť Európsku prokuratúru na základe posilnenej spolupráce, ak si to želá skupina minimálne 9 európskych členských štátov.
Európska prokuratúra bude mať právomoc v prípade trestných činov poškodzujúcich rozpočet Únie vymedzených v smernici o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (smernica o ochrane finančných záujmov), ktorá bola prijatá 5. júla 2017.
Čo je posilnená spolupráca a má zriadenie Európskej prokuratúry na základe posilnenej spolupráce zmysel?
Posilnená spolupráca je postup, v rámci ktorého sa minimálne deväť členských štátov dohodne konať a nadviazať úzku spoluprácu v konkrétnej oblasti. Tento postup sa uplatňuje v oblastiach rozvodového práva, patentov a majetkových režimov.
Zriadením Európskej prokuratúry vyjadruje 22 členských štátov želanie spojiť sily a posilniť ochranu finančných záujmov Únie.
Európska prokuratúra bude kľúčovým aktérom v boji proti trestným činom poškodzujúcim rozpočet EÚ. Bude predstavovať veľký pokrok v oblasti ochrany finančných záujmov EÚ.
Členské štáty, ktoré sa tejto spolupráce nezúčastňujú, sa budú môcť k Európskej prokuratúre pripojiť neskôr.
Ktoré členské štáty budú súčasťou Európskej prokuratúry?
Dňa 8. júna 2017 sa 20 európskych členských štátov dohodlo na všeobecnom prístupe k zriadeniu Európskej prokuratúry na základe posilnenej spolupráce. Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939, ktorým sa zriaďuje Európska prokuratúra v rámci posilnenej spolupráce prijala Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci 12. októbra 2017 a nadobudlo účinnosť 20. novembra 2017. Od nadobudnutia účinnosti nariadenia sa na jej činnosti podieľajú tieto členské štáty: Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko a Taliansko.
Dňa 1. augusta 2018 sa Holandsko stalo 21. členským štátom, ktorý sa zapojil do činnosti Európskej prokuratúry. Komisia potvrdila, že Malta sa stala 22. členským štátom, ktorý sa zapojil do činnosti Európskej prokuratúry.*
V tejto fáze sa do činnosti Európskej prokuratúry nechcú zapojiť všetky členské štáty, môžu sa k nej však pripojiť kedykoľvek po prijatí nariadenia.
Prečo by nemali proti podvodom bojovať priamo členské štáty?
V súčasnosti môžu vyšetrovať a stíhať trestné činy vo veciach podvodov poškodzujúcich finančné záujmy Únie iba vnútroštátne orgány. Ich právomoci však siahajú len po štátne hranice. Trestné činy poškodzujúce rozpočet EÚ sú často zložité. Zapája sa do nich niekoľko aktérov z rôznych krajín a národných jurisdikcií, čo vedie k vytváraniu komplikovaných a prepracovaných podvodných schém. Úspešné vyšetrenie podvodu si navyše vyžaduje dôkladnú znalosť príslušného právneho a administratívneho rámca.
Účinná spolupráca medzi členskými štátmi je náročná, a to najmä z dôvodu odlišných trestnoprávnych systémov, nejasnej jurisdikcie, zdĺhavých postupov právnej pomoci, ale aj z dôvodu jazykovej bariéry, nedostatku zdrojov a odlišných priorít.
Podvody poškodzujúce rozpočet EÚ sa preto môžu na vnútroštátnej úrovni vnímať ako náročné na čas a ľudské zdroje. V dôsledku toho sa tieto podvody buď vôbec neriešia, alebo sa prípady pri prvom výskyte problémov nechajú nevyriešené. V niektorých prípadoch sa môžu vnútroštátne orgány rozhodnúť vyšetrovať iba „svoju“ vnútroštátnu časť trestného činu a nezaoberať sa potenciálne oveľa širšími dôsledkami podvodných schém.
Čo zmení Európska prokuratúra?
Európska prokuratúra bude fungovať ako jediný úrad pre všetky zúčastnené členské štáty a nebude odkázaný na tradičné nástroje práva EÚ v oblasti spolupráce medzi súdnymi orgánmi rôznych členských štátov.
Bude zhromažďovať odborné znalosti a skúsenosti a bude fungovať ako jediný úrad pre všetky zúčastnené členské štáty. Bude môcť rýchlo konať na cezhraničnej úrovni bez nutnosti využívať zdĺhavé postupy justičnej spolupráce. Umožní aj vypracovanie spoločnej politiky v oblasti trestného stíhania, čím sa nahradí súčasný roztrieštený prístup.
Európska prokuratúra prekoná súčasné nedostatky a bude riešiť podvody týkajúce sa finančných prostriedkov EÚ, ktoré presahujú 10 000 eur, ako aj zložité cezhraničné podvody v oblasti DPH spôsobujúce škody vo výške viac než 10 miliónov eur.
Európska prokuratúra by mala viesť k úspešnejším trestným stíhaniam a lepšiemu vymáhaniu spreneverených peňazí.
Ako sa zaručí nezávislosť Európskej prokuratúry?
Po prvé, v nariadení sa stanovuje, že zamestnanci Európskej prokuratúry konajú v záujme Únie ako celku a nesnažia sa získať ani neprijímajú pokyny od žiadnej vonkajšej inštancie. Tým sa zabezpečuje, že jednotlivé inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry Únie a členských štátov rešpektujú nezávislosť Európskej prokuratúry a nesnažia sa ju ovplyvniť pri vykonávaní úloh.
Po druhé, Európska prokuratúra bude štrukturálne nezávislý úrad, pretože nebude súčasťou inej inštitúcie ani útvaru EÚ.
Po tretie, hlavného európskeho prokurátora vymenuje po verejnej výzve pre uchádzačov Európsky parlament a Rada. Panel zložený z bývalých členov Súdneho dvora, členov najvyšších súdov jednotlivých krajín, štátnych prokuratúr a/alebo uznávaných odborníkov v oblasti práva pomôže pripraviť užší zoznam uchádzačov. Funkčné obdobie je obmedzené na sedem rokov a nie je možné ho predĺžiť, čím sa zaručí, že hlavný európsky prokurátor nebude konať v záujme svojho opätovného vymenovania. Hlavný európsky prokurátor môže byť odvolaný iba rozhodnutím Súdneho dvora, a to na základe žiadosti podanej Európskym parlamentom, Radou alebo Komisiou.
Po štvrté, pokiaľ ide o delegovaných európskych prokurátorov, nariadením sa zabezpečuje úplná nezávislosť vnútroštátnych prokurátorov menovaných do funkcie v Európskej prokuratúre od vnútroštátnych orgánov činných v trestnom konaní.
A čo procesné práva podozrivých osôb?
Je dôležité posilniť právne záruky na ochranu jednotlivcov a spoločností, ktoré sú dotknuté vyšetrovaniami alebo trestnými stíhaniami v Európskej únii. Nariadenie obsahuje súhrnný a komplexný súbor procesných záruk, ktorými sa zaistí, aby práva podozrivých a iných osôb, ktoré sú predmetom vyšetrovania Európskej prokuratúry, boli chránené existujúcimi právnymi predpismi EÚ, ako aj vnútroštátnymi právami na obhajobu.
Nariadením sa zabezpečuje, že podozrivé osoby si môžu plne uplatňovať všetky práva, ktoré sa im zaručujú v právnych predpisoch EÚ a Charte základných práv Európskej únie. Tieto práva sa uvádzajú výslovne a patria medzi ne:
- právo na tlmočenie a preklad,
- právo na informácie a právo nahliadnuť do spisu,
- právo na obhajcu, právo komunikovať s tretími osobami a informovať ich o prípadnom zadržaní,
- právo nevypovedať a prezumpcia neviny,
- právo na právnu pomoc,
- právo predkladať dôkazy, vymenovávať znalcov a vypočúvať svedkov.
Podozrivý má okrem toho právo na obhajobu zaručené vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktorými sa konanie riadi.
Aká bude úloha Eurojustu po zriadení Európskej prokuratúry?
Eurojust pomáha vnútroštátnym vyšetrovacím orgánom a orgánom činným v trestnom konaní pri spolupráci a koordinácii približne 1 500 cezhraničných prípadov ročne. Prispieva tak k vytvoreniu vzájomnej dôvery a k preklenutiu rôznorodosti medzi jednotlivými právnymi systémami a tradíciami v EÚ. Eurojust však nemá právomoc viesť vyšetrovania trestných činov ani stíhanie vo veciach podvodu. Komisia v roku 2013 navrhla reformu Eurojustu s cieľom ďalej zlepšiť jeho celkové fungovanie a umožniť jeho kolégiu a národným členom zamerať sa na operatívne úlohy, napr. na koordináciu a podporu spolupráce medzi vnútroštátnymi súdnymi orgánmi v boji proti cezhraničným trestným činom.
Reformovaný Eurojust bude podporovať Európsku prokuratúru v boji proti podvodom poškodzujúcim rozpočet EÚ. Bude pomáhať pri zabezpečovaní koordinácie vyšetrovaní Európskej prokuratúry s vyšetrovacími orgánmi členských štátov, ktoré sa nezapojili do zriadenia prokuratúry. Eurojust môže poskytovať Európskej prokuratúre podporu a svoje administratívne zdroje. Podrobnosti budú stanovené v dohode medzi Európskou prokuratúrou a Eurojustom.
Aká bude úloha úradu OLAF po zriadení Európskej prokuratúry?
Úrad OLAF bude naďalej zodpovedný za administratívne vyšetrovanie nezrovnalostí vrátane podvodov, ktoré súvisia s finančnými záujmami EÚ, a závažných pochybení zamestnancov EÚ.
Keďže na činnosti Európskej prokuratúry sa nepodieľajú všetky členské štáty, OLAF bude naďalej, rovnako ako doteraz, viesť administratívne vyšetrovania týkajúce sa nezúčastnených členských štátov.
V zúčastnených členských štátoch budú musieť Európska prokuratúra a OLAF nadviazať úzku spoluprácu v oblastiach patriacich do právomoci Európskej prokuratúry, aby sa zabezpečila doplnkovosť ich mandátov a zabránilo sa duplicite. V tomto zmysle OLAF nebude začínať administratívne vyšetrovania skutočností, ktoré už vyšetruje Európska prokuratúra. V takýchto prípadoch môže Európska prokuratúra požiadať OLAF o podporu alebo doplnenie svojej činnosti. Naopak, keď Európska prokuratúra nebude viesť vyšetrovanie, OLAF bude mať aj naďalej právomoc začať administratívne vyšetrovanie z vlastnej iniciatívy po dôkladných konzultáciách s Európskou prokuratúrou a Európska prokuratúra bude môcť poskytovať úradu OLAF relevantné informácie, na základe ktorých bude môcť OLAF zvážiť vhodné administratívne opatrenia.
Dňa 23. mája 2018 Komisia navrhla zmeniť nariadenie (EÚ, Euratom) 883/2013 o vyšetrovaniach vykonávaných úradom OLAF s cieľom zabezpečiť, aby sa úrad OLAF stal blízkym a spoľahlivým partnerom Európskej prokuratúry a aby naďalej viedol administratívne vyšetrovania ako doplnok k jej činnosti.
Úzka spolupráca medzi Európskou prokuratúrou a úradom OLAF (a pokračovanie činností úradu OLAF v rámci jeho mandátu) prinesie výrazné zlepšenie ochrany finančných záujmov Únie.
Začne Európska prokuratúra zadržiavať ľudí prostredníctvom vlastných policajných síl?
Nie. Oprávnenie zadržať ľudí za trestné činy budú mať len vnútroštátne orgány na základe právomoci Európskej prokuratúry. Delegovaní európski prokurátori budú viesť vyšetrovania a trestné stíhania v zúčastnených členských štátoch v úzkej spolupráci s vnútroštátnymi policajnými orgánmi a orgánmi presadzovania práva. Európska prokuratúra bude môcť požiadať súdne orgány o zadržanie podozrivej osoby len v prípade, že to bude považovať za absolútne nevyhnutné pre vyšetrovanie, a ak rovnaký cieľ nebude možné dosiahnuť prostredníctvom menej radikálnych opatrení. Takéto žiadosti budú na základe vnútroštátnych právnych predpisov posudzovať a schvaľovať príslušné vnútroštátne súdne orgány.
Kde bude mať Európska prokuratúra sídlo?
Európska prokuratúra bude mať sídlo v Luxemburgu.
Kedy začne Európska prokuratúra svoju činnosť?
Po tom, ako nariadenie o zriadení Európskej prokuratúry nadobudlo 20. novembra 2017 účinnosť, sa začala práca jej zriaďovaní. Predpokladá sa, že po trojročnej fáze budovania by mohla Európska prokuratúra začať svoju činnosť koncom roka 2020.
