EuropskeNoviny.sk
Libanon sa nachádza v regióne Blízkeho východu, ktorý je plný nepokojov, no v otázke spolužitia rôznych kultúr môže slúžiť ako príklad. Uviedol to osobitný vyslanec EÚ pre náboženskú slobodu Ján Figeľ počas svojej pracovnej cesty v Libanone.
„Libanon je slobodná a pluralitná krajina, ktorá v konfliktnom prostredí Blízkeho východu môže slúžiť ako príklad a inšpirácia spolužitia rozličných kultúr a náboženských spoločenstiev, osobitne kresťanov a moslimov. Vybudovala systém verejnej správy, ktorý rešpektuje a odzrkadľuje túto rozmanitosť. Na to môže byť hrdá a ísť príkladom v širokom okolí. Situácia v Libanone zostáva politicky a ekonomicky krehkou, krajina nutne potrebuje štrukturálne reformy,” objasnil J. Figeľ.
Libanon bol prvou krajinou v regióne, ktorá v ústave ukotvila slobodu náboženstva, prejavu a slobodu svedomia. Nedávno tak urobilo aj Tunisko. Podľa Figeľa je pre výkon mandátu osobitného vyslanca Blízky východ prioritou.
Osobitný vyslanec počas troch dní oficiálnej návštevy v Libanone rokoval s politickými a náboženskými lídrami, diplomatmi a s mimovládnymi organizáciami. Stretol sa okrem iných s najvyššími predstaviteľmi sunnitov a drúzov, bývalým prezidentom Libanonu Aminem Gemayelom a s ministrom pre ľudské práva Aymanom Choucairom. Témou jeho stretnutí v Libanone bola aktuálna situácia v krajine ohľadom utečeneckej krízy v regióne, slobody prejavu, náboženskej slobody, dialógu a spolupráce.
Figeľ tiež navštívil frankofónnu Univerzitu sv. Jozefa v Bejrúte, kde pri príležitosti 70. výročia Všeobecnej deklarácie ľudských práv a v rámci spomienky na Charlesa Malika, jedného z jej navrhovateľov, predniesol prejav pre študentov a pedagógov. Zdôraznil v ňom výzvu pre najväčšie svetové náboženstvá hľadať spoločné prieniky a viac spolupracovať pri rešpektovaní dôstojnosti každého človeka.
„Na mojich cestách načúvam a pripomínam duchovným a politickým lídrom nielen dôležitosť slobody, ale aj ich zodpovednosť. Lebo sloboda a zodpovednosť sú dve strany tej istej mince. Obe môžu byť deformované a zneužívané. Sloboda náboženstva je civilizačná výzva pre všetkých. Vyžaduje si teda aj spoločné úsilie. Hrozby, ktoré momentálne Európa v otázke náboženstiev vníma, je potrebné v prvom rade lepšie pochopiť. Tí, ktorí nerozumejú náboženstvu a obzvlášť jeho zneužitiu, nemôžu rozumieť tomu, čo sa deje vo svete. Ak nerozumieme, tak nemôžeme ponúknuť ani rozumné riešenia. Mnohokrát sa zabúda, že Všeobecná deklarácia ľudských práv sa zakladá a je odvodená od základných hodnôt, ktoré sú spoločné pre svetové náboženstvá. To, ako čítame jednotlivé náboženstvá, musí prekročiť vidinu násilia. Môžeme to urobiť tak, že budeme vychádzať z pozvania judaizmu k náprave sveta, rozpoznáme zmysel milosrdenstva, ktoré je zdôrazňované v celom texte Koránu, a nezabudneme na myšlienku odpustenia v centre kresťanského posolstva spásy. To je kľúčové, ak chceme žiť všetci slobodne spolu. Preto je naliehavo potrebné, aby sme v týchto troch tradíciách rozpoznali ten istý základ: hľadanie ľudskosti, pokoja a spravodlivosti,“ uviedol Figeľ vo svojej prednáške.
Za dva roky vo funkcii osobitného vyslanca EÚ pre náboženskú slobodu sa Figeľ zúčastnil viac ako 100 podujatí na štyroch kontinentoch vo vyše 40 mestách a takmer 30 krajinách.
