EuropskeNoviny.sk
Európska únia má podľa členov Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín Európskeho parlamentu viac chrániť spotrebiteľa pred nebezpečnými výrobkami. Poslanci schválili stanovisko Miroslava Mikolášika, ktorý sa zaoberal dvojakou kvalitou výrobkov na európskom trhu.
Prečo ste sa rozhodli zaoberať dvojakou kvalitou výrobkov?
Ak niekto pod tým istým obalom, nápisom, farebným zobrazením a pod tou istou firmou predáva rozdielny obsah balíka, je to vážna vec, niekto podvádza. Aj jednoduchá žena si všimla, že prací prášok kúpený vo Viedni, vyperie prádlo lepšie ako ten istý prášok kúpený v Bratislave. Dokonca sa stalo, že ten istý výrobok, v tomto prípade potravinársky, no v horšej kvalite, stál na Slovensku viac ako v zahraničí. Išiel som po podstate veci a zistil som, že sa nadnárodné spoločnosti rozdielnu kvalitu obhajujú na vode postaveným argumentom – vraj si robili prieskum chuťových preferencií ľudí západnej a východnej Európy a zistili, že napríklad kečup určitej chuti sa na Slovensku predával menej. Opakovaným búšením do tejto témy si to všimla aj Európska komisia. Keď videli pobúrenie Slovákov, Čechov, Chorvátov a ďalších, ktorí sa do toho obuli, vedeli, že nie je únosné kryť počínanie nadnárodných reťazcov. Postupne sa to napravuje. Myslím si, že si už nikto netrúfne prezentovať potraviny na západe a na východe rôzne.
Na čo ste sa pri analyzovaní zamerali?
Importéri a exportéri obchodujú s Európskou úniou tak, že v rámci platných zmlúv dovážajú výrobky najrôznejšieho druhu, a to ako v oblasti stavebných materiálov, chemického priemyslu, farbív či v oblasti hračiek pre deti, farmaceutického priemyslu i textílií. To všetko sa do Európskej únie dováža a obchodní partneri firiem vo vnútri EÚ využívajú fakt, že napríklad ázijské výrobky sú o niečo lacnejšie ako výrobky vyrobené v Európskej únii. Pozreli sme sa na to z hľadiska bezpečnosti a kvality, z hľadiska ľudského zdravia, negatívnych účinkov, napríklad na imunitný systém človeka, ale aj na životné prostredie. Európska únia má mechanizmy ako kontroluje kvalitu týchto výrobkov, no aj tieto mechanizmy majú určité diery, ktorými menej kvalitné výrobky môžu na trh prenikať.
Čo ste objavili?
Bol som spravodajcom k stanovisku Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín Európskeho parlamentu. Vyžiadal som si stanoviská odborných pracovísk a zistil som, že v rôznych oblastiach sú zistenia alarmujúce. V oblasti liečiv šesť percent výrobkov, v oblasti textilu 14 percent, v oblasti stavebných materiálov 28 percent výrobkov nezodpovedá stanovenej kvalite pre európsky vnútorný trh. Budem spokojný, keď také výrobky viac nebudú pripustené na náš vnútorný trh.
Ako sa to pretaví do praxe?
Tie kontrolné orgány, ktoré sú na hraniciach Európskej únie už odteraz nepustia škodlivé výrobky na európsky trh. Druhá vec je, že niektoré na trh prišli za posledných 15-30 rokov a môžu predstavovať určité nebezpečenstvo. Postupne by sa dalo vystopovať, čo ohrozuje občanov z oblasti nezdravých komponentov napríklad v stavebných materiáloch. Budeme na to musieť reagovať. Niektoré materiály bude treba rázne zastaviť.
Ako k nariadeniam alebo k prerokovávaným veciam pristupujú tí, ktorí výrobky vyrábajú?
Povedal by som, že toto nie je náš prvotný záujem. Tým nemôže byť obchodný záujem nejakej čínskej firmy alebo záujem výrobcu z Blízkeho východu či z Južnej Ameriky, ktorí doteraz bezlimitne predávali svoje výrobky určitej kvality na európsky trh. Nebude ma mrzieť, ak nebudú tak komerčne úspešní, ak je to na úkor zdravia a peňaženiek európskych občanov. Naopak, takýmito opatreniami ich budeme viesť k tomu, aby sa aj oni zamysleli nad kvalitou svojich výrobkov. Oni dobre vedia, že ich kvalita je nižšia a budú sa musieť prispôsobiť a plne zohľadniť kritériá kvality, ktoré Európska únia vyžaduje.
Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedal europoslanec Miroslav Mikolášik.
