EuropskeNoviny.sk
Poslanci Európskeho parlamentu dnes v Štrasburgu schválili konečné znenie Aktu o prístupnosti, smernice, ktorá stanovuje požiadavky na prístupnosť výrobkov a služieb pre osoby so zdravotným postihnutím, ale aj pre osoby s tzv. funkčnými obmedzeniami, medzi ktoré patria napríklad staršie osoby, osoby po úraze či osoby nesúce ťažší náklad. Návrh smernice a najmä jej čo najširší rozsah vo vzťahu k výrobkom a službám, ktoré smernica upravuje, od začiatku podporovala aj europoslankyňa Jana Žitňanská (NOVA, EKR), ktorá sa ako poslankyňa zaoberajúca sa právami osôb so zdravotným postihnutím aktívne na znení smernice podieľala.
„Som veľmi rada, že táto smernica, ktorú považujem za mimoriadne dôležitý legislatívny návrh smerom k zlepšeniu života osôb so zdravotným postihnutím, bola definitívne schválená ešte počas pôsobenia súčasného Európskeho parlamentu. Od začiatku som návrh tejto smernice podporovala a prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov sa snažila smernicu vylepšiť. Následné rokovania v trialógu však znenie smernice zmenili a neskrývam sklamanie z toho, že výsledok nie je tak ambiciózny, ako by som si to pri legislatíve, ktorá mala byť dlho očakávaným horizontálnym aktom v tejto oblasti, priala,“ hovorí europoslankyňa Jana Žitňanská.
Názor europoslankyne zdieľajú aj organizácie zastupujúce záujmy osôb so zdravotným postihnutím, a to Európske fórum zdravotného postihnutia, Európska únia nevidiacich či Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Najväčším sklamaním pre nich boli zmeny, ktoré priniesli pod tlakom zástupcov jednotlivých členských štátov tzv. trialógové rokovania. Počas nich sa totiž veľmi pozitívny a ďalekosiahly text, ktorý odhasoval v septembri 2017 Európsky parlament zmenil na smernicu, ktorá upravuje takmer výlučne digitálnu prístupnosť. Podľa výsledného textu budú totiž musieť byť prístupné počítače, tablety, smartfóny, čítačky e-kníh, ale aj finančné služby, služby elektronickej komunikácie vrátane núdzových čísiel, platobné terminály či automaty na lístky. Zahrnutá do smernice však nebola doprava ani stavebné prostredie. Z rozsahu smernice sú taktiež úplne vylúčené mikropodniky poskytujúce služby.
„Je mi ľúto, že počas trialógových rokovaní boli niektoré časti smernice výrazne zredukované, a to najmä preto, že situáciu osôb so zdravotným postihnutím alebo funkčnými obmedzeniami treba skutočne vnímať komplexne. Nemalo by sa totiž stávať, že síce automat na lístky bude v súlade so smernicou plne prístupný, ale schody k nemu osobe so zdravotným postihnutím zabránia v jeho používaní. Na druhej strane som však veľmi rada, že konečne budeme mať na európskej úrovni legislatívu, ktorá harmonizuje štandardy pre prístupnosť výrobkov a služieb, pretože už len samotná harmonizácia, ktorá prekoná súčasnú rozdielnu úpravu v jednotlivých členských štátoch, umožní jednoduchší dovoz výrobkov z iných členských štátov, ktorý bol doteraz brzdený práve rozdielnymi štandardmi, podporí inovácie a v konečnom dôsledku budú mať jednotné pravidlá pozitívne dopady aj na ceny týchto výrobkov.”
Ako ďalej uviedla europoslankyňa Jana Žitňanská, víta, že smernica vyzýva členské štáty, aby motivovali aj výrobcov z oblastí, ktoré pod ňu nespadajú, aby svoje výrobky prispôsobili požiadavkám prístupnosti na dobrovoľnej báze a rovnako tak povzbudzovali mestá, aby bezbariérovosť zahŕňali do svojich budúcich plánov. “V konečnom dôsledku si preto myslím, že hoci smernica mohla ísť vo svojich požiadavkách ďalej, je napriek tomu veľmi dôležitým krokom, ktorý prinesie mnohé zlepšenia a zaháji postupnú zmenu k úplnej prístupnosti,“ zhodnotila na záver europoslankyňa Jana Žitňanská.
Akt o prístupnosti
Smernica o prístupnosti bola Európskou komisiou navrhnutá ešte v roku 2015, pričom jej návrhu predchádzalo 10 rokov intenzívnej kampane zo strany organizácií zastupujúcich osoby so zdravotným postihnutím. Výsledné znenie smernice upravuje povinnosti výrobcov, distribútorov či dovozcov výrobkov a poskytovateľov služieb, ktorí budú musieť svoje výrobky a služby upraviť tak, aby boli v súlade s požiadavkami prístupnosti, ktoré sú presne definované v jej prílohách. Smernica zároveň upravuje výnimky, kontrolu konformity s danými požiadavkami, nápravné opatrenia a v krajnom prípade aj primerané, ale zároveň odrádzajúce sankcie.
Členské štáty budú mať na prispôsobenie svojich právnych poriadkov tri roky, pričom výrobcovia a poskytovatelia služieb budú mať ďalších 5 rokov s možnosťou predĺženia tejto lehoty na prispôsobenie výrobkov a služieb požiadavkám prístupnosti.
